Najprv som vysvetlil, čo som mal s ľavým kolenom na LTT. Skúsil ho ohmatať, preskúmal všetky šľachy, chrupavky a čo ja viem čo všetko ešte a vyhlásil, že koleno je v poriadku. Tak reku fajn. Vraj to, čo sa mi stalo na LTT, mohlo byť pokojne nejaké náhodné zachytenie kože alebo niečo podobné.

Potom prešiel k pravému kolenu a spomenul som, že posledných pár týždňov mi v ňom pri každom kroku slabo praská. Skúsil ohmatať, nič podozrivé. Nakoniec zatlačil tesne nad jabĺčkom a povedal mi, aby som napol svaly v nohe. ``...Then the bird said `Nevermore'.'' (Edgar Allan Poe -- The Raven) Ono to ani tak nebolelo, síce trochu hej, ale nie veľmi. Ale ten pocit, ako keby sa mi kosť o chrupavku drela ako o šmirgeľ... Fuj.

Čo to pre mňa znamená? Nuž, je toho viac. Ešte včera som sa Alle na jabberi sťažoval, že sa mi kryjú tréningy šermu a kobudo a že si budem musieť vybrať jedno z toho. Nuž, tak teraz som od tohto rozhodovania oslobodený, minimálne na niekoľko mesiacov. Nemôžem totiž vykonávať žiadnu činnosť, ktorá by namáhala kolená, kým sa chrupavka nezregeneruje. Týmto teda odpadá väčšina športových aktivít.

Takže to vyzerá tak, že budem niekoľko mesiacov kripeľ. Na sústredku sa môžem rozlúčiť so športmi, na behačkách budem úplná brzda a keď bude výlet, ja budem môcť tak akurát kapriť na chate. Tým, že nemôžem trénovať, ako sa poznám, za tých pár mesiacov natoľko zleniviem, že sa mi bude fest ťažko znova začínať. A ak bude nejaká frisbovica alebo padovica, ja síce prídem, ale môžem sa tam akurát tak pozerať, ako ostatní hrajú.

Dalo by sa špekulovať nad tým, že aspoň budem mať viac času na riešenie seminárov, ale toho som nikdy nemal vyslovene málo. Lenže som hovadsky lenivý a kým termín nehorí, neviem sa do toho dokopať. Čiže v konečnom dôsledku, vyzerá to tak, že asi budem celý čas sedieť a nič nerobiť. Fasa. Kto by po tomto netúžil?

A to som sa ešte včera vracajúc sa domov zamýšľal (áno, nech to znie akokoľvek nepravdepodobne, aj také sa mi občas stáva, aj keď nie často) nad tým, že mi strašne chýbajú kobuďácke tréningy a aké je blbé, že už druhý deň po sebe som išiel priamo zo školy domov. Takže som fakt zvedavý, ako to mienim prežiť.

Slovom, paráda...