V nedeľu sme o pol ôsmej ráno nasadli na vlak do Žiliny , tam sme prestúpili na bus do Terchovej a poobede sme sa ocitli na chate. Ubytovali sme sa, zoznámili, rozdelili do družiniek a začalo archeologické dobrodružstvo... Teda štart dobrodružstva ako taký by ušiel, aj nejaké uvedenie do deja. Len bola škoda, že samotný dej potom tak trošku chýbal... (-;

No ale dejom sa zaoberať nechcem, ten bude dostatočne obsiahlo zhrnutý v reporte, ktory sa časom objaví na KSPáckom webe. Ja sa radšej budem venovať mojim dojmom a postrehom zo sústredka...

Ako som už spomenul, toto bolo moje v poradí 6. sústredko KSP. To znamená, že KSP som riešil už 3 roky, teraz riešim štvrtý rok. Pred tromi rokmi som ako účastníkov zažil terajších vedúcich, z ktorých niektorí sú už v 3. ročníku na matfyze... Spomedzi všetkých terajších účastníkov na sústredká KSP chodím najdlhšie a viem, že este rok a pol budem... Že by sa to na mne nejak výrazne prejavilo v oblasti vedomostí, alebo kódičských zručností, príliš dojem nemám. Len si pripadám... starý. Jednoducho mám pocit, že už som si svoje ako účastník odslúžil...

Ďalšia vec... to moje blbé koleno. Síce som nikdy nebol v družinke nejaký motor ani z tej fyzickej stránky, ale vždy som sa pri športoch alebo behačkách snažil držať aspoň okolo takého priemeru. A teraz? Šport bol iba raz. Behačka. Konkrétne behacia dáma. Každý mohol potiahnuť, keď odbehol na nejaké miesto, dostal podpis a vrátil sa k plániku. Podaktorí stihli potiahnuť desať a viackrát. Ja dvakrát. A ešte k tomu reči typu ``Koľko si odbehol? Teraz ideš druhý raz? Načo sa tu ja toľko namáham...'' Toto tak akurát zdvihne náladu. Tiež som musel zmeškať výlet a ako som si tak pozrel fotky... Asi som ich radšej vôbec pozerať nemal. Iné fyzicky náročejšie hry radšej nechám tak.

No a na záver sústredka úplný šok. Mic postupne volal ľudí podľa umiestnenia v rozquičkách. (Každé ráno boli dva príklady, ktoré sme mali za polhodinu naprogramovať a potom boli obodované vedúcimi, súťaž preiehala individuálne.) Najprv Usama. Dalo sa čakať. Potom Phoenix. Aj to. Samo Hapák. Samozrejme. etome. Aj to sa dalo... A potom Mic prečítal ``Johnny''... Kto videl moju reakciu, nebude mať problém uveriť mi, aký to bol šok. Úplne to otriaslo mojim sebavedomím. Naozaj sa na to necítim. Ja jednoducho nie som kódič, celé to bola len škaredá zhoda okolností, len tomu nikto nechce uveriť.

Ale aby som aj niečo pozitívne spomenul, na záver sústredka, posledné ráno, keď som sa zobudil, pozrel som z okna a tam asi päťcentimetrová vrstva snehu. A ešte husto snežilo. Heh na tom je, že cez FKS, ktoré tam bolo oficiálne v zime, nepadla ani vločka a nám tu takto chumelilo v polovici októbra. (-:

Nuž ale po programovej stránke sústredko nebolo zlé. Moje dojmy síce neboli práve najlepšie, ale za to nemôže sústredko, skôr ja sám. Dúfam, že sa splní, čo vravel Peťo Gaži, konkrétne, že z takých účastníkov, ako ja, čo sa cítia starí, sa nakoniec stávajú tí najakčnejší a že sa koleno čoskoro dá do poriadku. Lebo inak... budem totálne v paži. Takže tak nejak. (-;