Kategória: Hudba, môj únik z reality

Už som mal hodnú chvíľu spať. Lenže... nejak sa mi nechce. Ani ne preto, že by som nebol unavený... Skôr na to nemám náladu... A je pravdepodobné, že to má súvis s tým, čo práve počúvam.

Už v minulom článku som spomínal skupinu Opeth, konkrétne, že som si kúpil ich tričko. A spomínal som aj album, o ktorom je tento článok. Je to album Damnation, ktorý vyšiel v roku 2003.

Asi by sa patrilo uviesť trochu do obrazu, čo je vlastne skupina Opeth zač. Pochádzajú zo Švédska a hrajú death metal. Lenže to by som ich takto neuvádzal, keby v tom nebol nejaký háčik. Oni totiž hrajú progresívny death metal. A ako by toho nebolo dosť, toto nie je jediný ich žáner.

Tým sa dostávam k albumu Damnation, ktorý je asi najzjavnejším predstaviteľom tohto žánra. Celý album je totiž zložený z progresívnych rockových balád. A ešte akých. Radšej sa ani nejdem pokúšať o ich opis. To si jednoducho treba vypočuť. Tento album má takýto spirit asi aj preto, že je venovaný starej mame gitaristu Mikaela Åkerfeldta, ktorá zomrela počas jeho nahrávania v roku 2002. A tým, že nejak v poslednej dobe dosť verne zodpovedá nálade, ktorá u mňa prevláda, v mojej štatistike na last.fm za minulý týždeň v rebríčku albumov sa dostal na druhé miesto, tento týždeň obsadí pravdepodobne prvú priečku...

Damnation bol natoľko úspešný, že po jeho vydaní skupina vydala DVD Lamentations z koncertu, na ktorom hrali prevažne pesničky z Damnation. Videozáznam tohto koncertu budem o chvíľu mať a v prípade záujmu môžem napáliť tomu, kto mi doručí jedno čisté dvojvrstvové DVD. (-;

Album sa dá stiahnuť tu a vľavo pribudla v playliste jedna položka od Opeth, ktorá síce nie je z tohto albumu, ale je to cover známej pesničky od Deep Purple a má svojím spôsobom podobné razenie, ako celý album Damnation.