Včera (23. 12.) som v televíznych novinách zachytil správu, že tento rok sú v priemere ľudia na Vianoce o 700 korún štedrejší, než minulý rok. Ďakujem pekne za také Vianoce. Takúto správu mohol do televíznych novín pustiť iba človek, ktorý zjavne nemá všetkých 5 pokope.

Na Vianoce ľudia kupujú množstvo darčekov, lacných či drahých, veľkých či malých. Načo? Áno, jasné... Chceme potešiť svojich blízkych, ukázať im, že ich máme radi atď. Ale nie sú na to aj lepšie spôsoby, než nakupovanie drahých a veľmi často zbytočných darčekov? V poslednej dobe sa totiž darčeky stávajú účelom a Vianoce iba prostriedkom. Nebývalo to kedysi naopak?

Ja osobne nezvyknem veľmi nakupvať na Vianoce darčeky. Ani ich príliš neočakávam. Viem si bez problémov predstaviť Vianoce bez darčekov. Možno to je preto, že posledných pár rokov sme neboli v práve najlepšej finančnej situácii a na darčeky neboli peniaze... Keď však chcem niekoho potešiť darčekom, nemusím s tým čakať na Vianoce len preto, že na Vianoce sa darčeky zvyknú dávať.

Ja som si teraz, na Vianoce, uvedomil, ako veľmi mi záleží na mojich priateľoch. Keby nebolo ich, neviem, čo by som si počal. Banálna vec, ale v tom každodennom zhone si to človek neuvedomí. Tým však nechcem povedať, že potrebujem Vianoce na to, aby som si to uvedomil. Len k tomu tá vianočná atmosféra prispela. Myslím si však, že vyššiu hodnotu, než kopec darčekov pod stromčekom, pre mňa má víkend strávený s priateľmí.

Ďalšia banalita, ktorá mi vie pokaziť náladu, je napríklad fráza ``Šťastné a veselé.'' Táto fráza sa automaticky každému asociuje s Vianocami. Opakujú ju takmer všetci. Prečo? To je taký problém, zaželať niekomu krásne vianočné sviatky vlastnými slovami? Vo mne táto fráza zanecháva dojem, že ten, čo ju vyslovil, to nemyslí vážne, že to hovorí len preto, že sa to hovorievať zvykne. Pre mňa táto fráza stratila významovú hodnotu, stali sa z nej len prázdne slová.

Ďalšia vec, ohľadne ktorej so mnou budú súhlasiť viacerí ľudia, je fiktívna postavička zvaná Santa Claus. Táto postava podľa istej (dosť veľkej) skupiny ľudí (sústredenej hlavne na západ od Slovenska) nosieva na Vianoce darčeky. Naozaj? Ja osobne som zvyknutý na takú tradíciu, že vždy prišiel Ježiško. Malý Ježiško, ktorý sa práve narodil v betlehéme. Prišiel, aby rozdával lásku ostatným ľuďom (pre zjednodušenie si predstavme, že láska sa dá rozdávať). Tradícia s koreňmi v Biblii. S kresťanstvom toho mám síce spoločného naozaj minimum, ale táto tradícia natoľko zľudovela, že momentálne by bolo asi veľmi odvážne tvrdiť, že je ešte stále kresťanská...

Ale späť k Santovi. Našiel som článok, kde je história vzniku tejto postavy opísaná tak podrobne, že sa neodvažujem to zhrnúť, takže nech sa páči. Len upozorňujem, že je dosť dlhý.

No a ešte jedna vec... Pesnička, ktorú určite poznáte. Spieva sa v nej ``Do they know it's Christmas time at all?'' alebo niečo v tomto zmysle. Alebo, čo je ešte horšie, ``Let them know it's Christmas time...'' Naspievali ju americké popové hviezdy... Pokiaľ ma pamäť neklame, táto pesnička je adresovaná ľuďom v ázijských krajinách... Prečo? To ešte aj sviatky chcú ostatným diktovať? To im už nedoprajú vlastnú kultúru, nech je akokoľvek odlišná od ich vlastnej?

Nuž a ostatné pesničky, čo počujete v zime každý deň aspoň sedemkrát z rádia každú, len preto, že sa v nich spieva o pokoji, pohode a Vianociach... Mne to pripadá všetko prehnané a pokrytecké. Prečo sa pesničky o pokoji nehrávajú po celý rok? A sú skutočne tak myslené, alebo ide iba o ďalší pokus poriadne sa nabaliť na Vianociach? Určite nebude ťažké domyslieť si môj názor...