Uložené: 2008 marec 03, Pondelok 21:00
Pred takmer presne Å¡tyrmi týždňami som pÃsal na slovenÄinu poviedku na voľnú tému. No Äo som asi tak mohol pÃsaÅ¥ ja... (-: Každopádne, „dielo“ nakoniec uzrelo svetlo sveta. Som si vedomý viacerých chýb, ktorých som sa dopustil, a aj som si vravel, že ich najprv opravÃm a až potom to sem zavesÃm... Ale nejak som to stále iba odkladal a odkladal a mám pocit, že keby som sa k tomu neprinútil teraz, asi by som to sem nedal asi nikdy. A aspoň tým zachovám akúsi autenticitu. Niektoré opravy by totiž znamenali mierne drastickejÅ¡ie zásahy do deja a to už by asi nebolo úplne ono. EÅ¡te objasnÃm ten nadpis. (-: Totiž, keÄ mi túto wannabe poviedku dával do rúk slovenÄinár po tom, ako ju opravil, s úsmevom utrúsil takú veľmi nenápadne sa tváriacu, ale aj tak nesmierne trefnú poznámku: Äi to bola poviedka, alebo skôr kapitola z románu. Totiž, keÄ som to zaÄÃnal pÃsaÅ¥, chcel som pÃsaÅ¥ poviedku, ale po chvÃli som si uvedomil, že pÃÅ¡em román. Takže na tom nieÄo asi naozaj bude. No už nejdem obkecávaÅ¥, tu to je. (-: VoÅ¡iel do lesa. Bola tam tma, ale jemu nevadila. Už si na ňu za tie dlhé roky zvykol. Vedel, že žiadna z prÃÅ¡er, ktoré v lese ÄÃhali, sa neodváži napadnúť ho. UrÄite nie po tom, ako pred rokom a pol bola polovica obyvateľstva lesa rozsypaná v podobe popola po celom okolÃ, keÄ stratil kontrolu nad svojimi schopnosÅ¥ami. Ráznym krokom preÅ¡iel asi kilometer, kým sa nezastavil nad hlbokou dierou v zemi, do ktorej by sa zmestili vedľa seba asi Å¡tyria poriadni chlapi a ktorej nebolo možné dovidieÅ¥ na dno. S istotou nadobudnutou nespoÄetnými návÅ¡tevami tohto miesta vypustil jednoduché kúzlo, ktoré vysunulo zo strmej steny schody. Samozrejme, mohol by sa pri každej návÅ¡teve nejak zniesÅ¥ nadol pomocou kúzla, ktorým by zbrzdil pád, avÅ¡ak na to by potreboval spútaÅ¥ vzduch, Äo bolo zbytoÄne komplikované a mysliac vopred na svoju nekoneÄnú lenivosÅ¥ radÅ¡ej vytvoril spleÅ¥ kúziel, ktoré po tom, ako ich aktivoval veľmi jednoduchým spúšťaÄom, vytvarovali v strmej stene schody. Malo to aj ÄalÅ¡ie výhody. KeÄže zem bola už nasiaknutá týmto kúzlom, bolo o to ľahÅ¡ie zapliesÅ¥ do nej aj nejaké ochranné prvky, ktoré fungovali veľmi jednoducho. Ak dieru zazrela nejaká cudzia bytosÅ¥, veľmi rýchlo si spomenula, že inde ju Äakajú oveľa dôležitejÅ¡ie povinnosti, ako skúmanie nejakej diery v zemi uprostred lesa a dieru rýchlo vypustili z hlavy. A ak sa naÅ¡iel niekto tvrdohlavejÅ¡Ã, kto si nedal povedaÅ¥, väÄÅ¡inou mal Äo robiÅ¥, aby nebol zožratý lesnou zverou, ktorá sa tu z niÄoho niÄ zaÄala v hojnom poÄte vyskytovaÅ¥. No a v prÃpade, že niekto odolal aj zveri a naÅ¡iel v sebe dostatok odvahy, aby sa priblÞil k jame na dva metre, zrazu sa ocitol na nejakom veľmi vzdialenom mieste, naprÃklad na rÃmse uprostred nekoneÄného útesu. Musel sa pousmiaÅ¥. Nikto už nemal pochopenie pre takéto spôsoby. VÅ¡etci to považovali za staromódne. Akýkoľvek iný mág by takého odvážlivca jednoducho nechal zmiznúť alebo by ho inak okamžite zabil. On v tom vÅ¡ak videl istú tradÃciu. A pre obeÅ¥ to bolo Äaleko menej prÃjemné než rýchla smrÅ¥. Tentoraz vÅ¡ak cÃtil, že nieÄo nie je v poriadku. ZaÄal pomaly schádzaÅ¥ po schodoch nadol. Len pre pocit istoty položil ruku na hruÅ¡ku jeden a pol ruÄného meÄa, ktorý mu visel pri boku. To bola ÄalÅ¡ia vec, ktorú ostatnà považovali za zbytoÄnosÅ¥, ale jemu aj schopnosÅ¥ dobre sa oháňaÅ¥ meÄom už neraz pomohla zo zapeklitej situácie. Postupoval opatrne. Nevedel preÄo, ale mal pocit, že sa sem niekto dostal. Niekto, kto tu nemal Äo hľadaÅ¥. Niekto, komu sa podarilo dostaÅ¥ dostatoÄne blÃzko k jame bez toho, aby ho kúzla preniesli stovky kilometrov odtiaľto. KeÄ ziÅ¡iel asi o 200 metrov nižšie, tasil meÄ a zoslal ÄalÅ¡ie jednoduché kúzlo, ktoré predĺžilo schod, na ktorom práve stál, až po protiľahlú stenu. ZaÄal kráÄaÅ¥ k tejto stene a v momente, kedy by do nej mal bolestivo naraziÅ¥, ňou jednoducho preÅ¡iel. Ocitol sa v dlhej chodbe, ktorú osvetľovala záhadná žiara vychádzajúca zo vÅ¡etkých stien. To bolo ÄalÅ¡ie jeho dielo. VÅ¡etky chodby boli nasiaknuté týmto jednoduchým kúzlom, ktoré tu svietilo vždy, keÄ sa priblÞila nejaká živá bytosÅ¥. Mohol tu, prirodzene, nechaÅ¥ iba dostatoÄnú zásobu pochodnÃ, Äo, mimochodom, spoÄiatku bol naozaj jediný spôsob osvetlenia, ale bol lenivý ich stále zapaľovaÅ¥ a nepáÄilo sa mu nedostatoÄné svetlo, ktoré poskytovali. Celkovo obľuboval, keÄ mohol veci Äo najviac zautomatizovaÅ¥. Opatrne iÅ¡iel chodbou. Našľapoval pomaly a absolútne neÄujne. Pre istotu prestal dýchaÅ¥, tak Äi tak to nepotreboval. Tento zvyk len pochytil od ľudÃ, ktorým bolo neprÃjemné rozprávaÅ¥ sa s niekým, kto neprejavoval podľa ich merÃtiek ani základné známky života. Na prvých dvoch križovatkách odboÄil doľava, na tretej iÅ¡iel rovno. BlÞil sa k pitevni. CÃtil, že neznáma osoba je Äoraz bližšie. Nakoniec priÅ¡iel ku dverám pitevne, ktoré sa v tom momente otvorili a v nich sa objavil Yodin. „Dobrý veÄer, Majster.“ Majster. NepáÄilo sa mu to oslovenie. Nemal vÅ¡ak na výber. Odkedy prijal Yodina za uÄňa, Äo musel spraviÅ¥ do 47 hodÃn od smrti svojho pôvodného majstra, stratil svoje pôvodné meno. Ale ani o tom nemohol povedaÅ¥, že by sa mu nejak páÄilo. Uskshinrilh. Takmer nikto ho nedokázal správne vysloviÅ¥ na prvý pokus. Aj na druhý pokus sa to podarilo len málokomu. V každom prÃpade to vÅ¡ak bolo o nieÄo osobnejÅ¡ie oslovenie, než len Majster. „Yodin! Ty had! ÄŒo to stváraÅ¡? Úplne si ma splietol, myslel som, že sa sem dostal niekto nevÃtaný.“ „Pardon, Majster. Len som si precviÄoval maskovanie. Asi celkom úspeÅ¡ne, ako vás tak poÄúvam, nemyslÃte?'' spýtal sa Yodin Majstra s úškľabkom.“ „Keby som nebol odkrytý v mentálnej sfére a keby si si ma nevÅ¡imol prichádzaÅ¥ a neukázal sa práve vÄas, už by si dávno bol dezintegrovaný po celom lese! Ako sa ti podarilo tak dokonale zvládnuÅ¥ to maskovacie kúzlo po tom, Äo som ti ho len raz ukázal? A ako to, že som Å¥a nespoznal v psychickej sfére?“ „Nuž, iba som pozorne sledoval a snažil sa zopakovaÅ¥ vÅ¡etko po vás. VeÄ to je úplne jednoduché. Tak som si úlohu troÅ¡ku skomplikoval a pridal som aj maskovanie mysle. Zdá sa, že sa podarilo...“ „Niekedy pochybujem o tom, kto z nás je tu majster a kto uÄeň... Mimochodom, Äo si robil v pitevni?“ „Skúmal som telo jedného z tých nemÅ•tvych, Äo v poslednej dobe napádajú mesto. Nepodarilo sa mi niÄÃm fyzicky prerezaÅ¥ ten pancier. Musel som použiÅ¥ mágiu. Zvláštne na tom bolo to, že proti magickému nožu nekládol ani najmenšà odpor.“ Asi pred dvoma týždňami sa zaÄali dole v okolà mesta objavovaÅ¥ zvláštne nemÅ•tve prÃÅ¡ery. VäÄÅ¡inou boli dve, najviac tri pokope. Mešťania sa proti nim spoÄiatku vôbec nevedeli brániÅ¥. Žiadne fyzické zbrane na nich nemali vplyv – Äi už boli z ocele, zo striebra alebo z akéhokoľvek iného materiálu, nikdy na nich nezanechali ani Å¡krabanec. Mali jednoducho prÃliÅ¡ pevnú kožu. NemÅ•tvi vždy zabili jedného alebo dvoch Älenov stráže a odniesli ich telá preÄ. SpoÄiatku sa snažili obyvatelia mesta telá obetà nájsÅ¥, ale vzdali to po tom, Äo si jeden malý chapec, Sayir, ktorý bol poÄas jedného z útokov akurát hore na hradbách, vÅ¡imol, že jeden z útoÄnÃkov má rovnakú tvár, ako jeden zo zabitých vojakov. Nebolo pochýb, Äo sa deje. NeÄaleko mesta sa usadil lich, ktorý si rozÅ¡iroval armádu nemÅ•tvych služobnÃkov. Po nejakom Äase vojaci naÅ¡li slabé miesto nemÅ•tvych útoÄnÃkov. Jediný spôsob, ako ich bolo možné fyzicky zneÅ¡kodniÅ¥, bol trafiÅ¥ ich do oka a prevÅ•taÅ¥ im celú hlavu. To vÅ¡ak bolo stále takmer nemožné pre vÅ¡etkých Å¡ermiarov, ktorà mali Äo robiÅ¥, aby zabránili neuveriteľne silným rukám, aby im neoddelili hlavu od zvyÅ¡ku tela. Pre najskúsenejÅ¡Ãch lukostrelcov to bola len o málo jednoduchÅ¡ia úloha. ÚtoÄnÃci sa totiž pohybovali veľmi nepredvÃdateľne a len málokedy ostali stáť na mieste dlhÅ¡ie, než pol sekundy. Pre vojakov bolo skrátka takmer nemožné odraziÅ¥ útok. Týždeň dozadu sa jedna nemÅ•tva prÃÅ¡era zatúlala aj k lesu akurát v Äase, keÄ tam bol aj Majster. Ten úplne inÅ¡tinktÃvne poslal na útoÄnÃka jednoduchý blesk, ktorý by obyÄajnému banditovi spôsobil maximálne tak slabÅ¡ie popáleniny. Ani nepoÄÃtal s tým, že by mohol nemÅ•tvemu spôsobiÅ¥ nejaké vážnejÅ¡ie zranenie, hlavne nie po tom, Äo o týchto kreatúrach Yodin zistil od Sayira. IÅ¡lo mu skôr o to, aby protivnÃka trochu rozptýlil, aby zÃskal Äas na zložitejÅ¡ie kúzlo, ktorým by ho dorazil. O to bolo väÄÅ¡ie jeho prekvapenie, keÄ zistil, že toto jednoduché kúzlo, ktoré ovládalo každé osemroÄné decko po polroku výcviku, útoÄnÃka úplne zniÄilo a z tela nezostalo niÄ viac, než len kôpka popola. Toto sa mohli ÄarodejnÃci dozvedieÅ¥ aj skôr, keby sa mešťania nebáli požiadaÅ¥ ich o pomoc. Yodin a Majster boli v okolà jediné dve bytosti ovládajúce mágiu, s výnimkou licha, ktorý sa tu usadil pred dvoma týždňami, a nikdy nespravili niÄ, Äo by mestu akýmkoľvek spôsobom uÅ¡kodilo. Podobne ako ich predchodcovia, vždy sa snažili mestu pomôcÅ¥ tak, ako to len bolo možné. Ľudia z nich vÅ¡ak aj napriek tomu nemali dobrý pocit. Dlhodobé pôsobenie mágie sa prejavilo na ich telách, naprÃklad tým, že nepotrebovali dýchaÅ¥, ale aj tváre mali menej výrazné; bolo treba chvÃľu zaostrovaÅ¥, aby boli schopnà rozoznaÅ¥ nos, oÄi a ústa. Takisto ich nemali radi aj preto, že vždy, keÄ starý majster zomrel, ten, kto bol dovtedy uÄňom, si vybral jedno z mestských detà a zaÄal ho uÄiÅ¥ umeniu mágie. Posledný týždeň teda Yodin a Majster trávili aj napriek nÃzkej obľúbenosti v meste Äoraz viac Äasu, aby minimalizovali poÄet obetÃ. Popri tom si Majster nemohol nevÅ¡imnúť priateľstvo vznikajúce medzi Yodinom a Sayirom, Äo využili na zÃskanie informácià o nemÅ•tvych. KeÄže Sayir sa Äasto vyskytoval v kasárniach a s väÄÅ¡inou vojakov vychádzal celkom dobre, nemal problém od nich zistiÅ¥ vÅ¡etko, Äo o útoÄnÃkoch vedeli a bez váhania vÅ¡etko povedal Yodinovi. „To sa dalo oÄakávaÅ¥,“ pokraÄoval Majster v rozhovore, „keÄ vezmeme do úvahy, akú majú slabú odolnosÅ¥ proti mágii. NaÅ¡iel si na tele eÅ¡te nieÄo zaujÃmavé?“ „NiÄ. Len som zistil, ako ten nekromantský lich postupuje pri vytváranà svojich bojovnÃkov. Najprv pozliepa vÅ¡etky Äasti tela dohromady, potom zmenà štruktúru kože a na jej povrchu vytvorà veľmi tenký povlak pevnejšà než diamant a nakoniec telo vzkriesi. Niekde som ÄÃtal o kúzle, ktoré to vÅ¡etko robÃ. MyslÃm, že to bolo niekde v knižnici.“ „Poznám to kúzlo. Jednoduché, ale úÄinné. Lenže je to taká... Návyková záležitosÅ¥. Kto ho použije raz, nemôže si pomôcÅ¥ a potrebuje ÄalÅ¡iu obeÅ¥... A ÄÃm ÄastejÅ¡ie ho použÃva, tým viac nových obetà potrebuje. Súdiac podľa toho, v akých malých skupinkách chodia útoÄnÃci k mestu, eÅ¡te nemá veľkú armádu. A asi dosÅ¥ trpÃ, keÄže posledný týždeň sme väÄÅ¡inu útokov odrazili. Ale je len otázkou Äasu, kedy prÃde s nieÄÃm komplikovanejÅ¡Ãm, Äomu nebude také jednoduché sa ubrániÅ¥. Z každého zabitého vojaka totiž tým kúzlom absorbuje vÅ¡etku silu, ktorá v ňom bola. MyslÃm, že by sme sa mali poponáhľaÅ¥ a Äo najskôr ho odstrániÅ¥.“ „SúhlasÃm. Podľa toho, Äo mi povedal Sayir, nemÅ•tvi útoÄia na mesto od západu. Niekde tým smerom sa pravdepodobne zdržiava aj pôvodca útokov.“ „ZaujÃmavé. Ak ma pamäť neklame, a mňa pamäť nikdy neklame, tým smerom mával obydlie môj nikdajšà majster dovtedy, kým nevybudoval toto a neprijal ma za uÄňa. Neprekvapuje ma, že si taká mocná magická bytosÅ¥ vybrala ako svoju pevnosÅ¥ práve toto miesto. Zajtra na svitanà tam pôjdeme a pokúsime sa ho odstrániÅ¥. Teraz idem spaÅ¥ a tebe odporúÄam to isté. Ak totiž použÃva také kúzlo na kriesenie nemÅ•tvych, môžeme sa teÅ¡iÅ¥ na vrelé privÃtanie. Priam až výbuÅ¡né. Dobrú noc.“ „Dobrú noc.“ Majster sa otoÄil a spleÅ¥ou chodieb, v ktorej by sa ktokoľvek, kto tu nežil väÄÅ¡inu svojho života, stratil tak beznádejne, že by sa do smrti nedostal von, preÅ¡iel do miestnosti, kde okrem postele bol len malý koberÄek a veÅ¡iak. Vyzliekol si plášť, meÄ oprel o posteľ, plášť zavesil na veÅ¡iak a ľahol si na lôžko. Žiara vychádzajúca zo stien pohasla. Yodin eÅ¡te chvÃľu stál v chodbe pred pitevňou a premýšľal. Kedysi, keÄ bol eÅ¡te malý, vÅ¡etko, Äo aspoň trochu súviselo s mágiou, ho úplne fascinovalo. Vlastne aj preto sa stal Majstrovym uÄňom. Lenže teraz, keÄ ovládol takmer vÅ¡etko, Äo ho majster mohol nauÄiÅ¥, dokonca kúzla o nieÄo vylepÅ¡il, pripadalo mu to také... Iné. Vtedy si neuvedomoval, aké riziká a akú zodpovednosÅ¥ so sebou toto poznanie prináša. Úplne sa videl v Sayirovi. Ten bol tiež fascinovaný každým kúzlom, ktoré videl. Ako jediný z celého mesta nemal panický strach zo vÅ¡etkého, Äo súviselo s mágiou. Jedného dňa sa asi aj on stane... Potriasol hlavou. Takéto úvahy k niÄomu nevedú. Teraz sa hlavne potrebuje poriadne vyspaÅ¥. Zajtra bude potrebovaÅ¥ veľa energie, aby mohol Majstrovi pomôcÅ¥ pri zneÅ¡kodňovanà licha. Pobral sa rovnakým smerom, ako Majster. Po chvÃli sa ocitol pred Majstrovou spálňou. Otvoril dvere na opaÄnej strane chodby. Táto miestnosÅ¥ bola rovnako vybavená. Yodin sa uložil do postele a o chvÃľu zaspal. Ráno sa obaja zobudili naraz. Obliekli si plášte, Majster si pripásal meÄ a mlÄky vyÅ¡li von. KeÄ prichádzali k mestu, bolo asi pol siedmej. Hore na hradbách zbadali mladého Sayira. Ten okamžite zbehol dolu a bežal im naproti. „Dobré ráno Yodin!“ pozdravil usmievajúc sa od ucha k uchu. „Aj vám, Majster,“ dodal a s reÅ¡pektom pozrel na Majstra. „PreÄo ste tu tak skoro ráno?“ „Dobré ráno aj tebe, Sayir,“ odzdravil Yodin, „a ty preÄo eÅ¡te nespÃÅ¡?“ „Ãle... Zobudil som sa už pred hodinou, keÄ bolo mesto znova napadnuté tými... Å¡karedými vecami.“ „To je dôvod, preÄo sme tu...“ povedal zamyslene Yodin. „Ideme nájsÅ¥ tú potvoru, Äo je za to zodpovedná. Ak budeme úspeÅ¡nÃ, toto bol posledný útok tých... tvorov, Äo toto mesto zažilo.“ „Yodin... Dávaj si pozor...“ povedal Sayir s úzkosÅ¥ou v hlase. „Neboj, Sayir, sľubujem, že sa sem vrátim živý a zdravý.“ Majster celý Äas postával opodiaľ netrpezlivo podupkávajúc a Yodin ho už nechcel nechaÅ¥ dlhÅ¡ie ÄakaÅ¥. Rozstrapatil Sayirovi vlasy, otoÄil sa k Majstrovi a spolu s nÃm odiÅ¡iel smerom na západ. Sayir sa za nimi eÅ¡te chvÃľu pozeral. Majster poznal cestu ku starámu obydliu svojho niekdajÅ¡ieho Majstra veľmi dobre. Kedysi totiž sÅ¥ahovali vÅ¡etku výbavu do nového obydlia v lese. Asi o hodinu doÅ¡li ku vysokej skale. Približne o tristo metrov vyššie bol v skale veľký otvor. Od úpätia až po otvor boli vytesané schody. Zrejme zo skaly vystúpili po tom, ako vyhaslo kúzlo, ktoré fungovalo podobne, ako v jame v lese. To znamenalo, že aj vÅ¡etky ostatné ochranné kúzla s najväÄÅ¡ou pravdepodobnosÅ¥ou boli už nefunkÄné. To by vysvetľovalo, preÄo bol lich schopný sa tu usadiÅ¥. ZaÄali liezÅ¥ hore po schodoch. V tom istom momente zaÄali zhora zliezaÅ¥ aj nemÅ•tvi vojaci. Prvých dvoch zneÅ¡kodnili jednoduchým bleskom. Ostatnà vÅ¡ak už boli lepÅ¡ie zabezpeÄenÃ. Majster tasil meÄ. Dúfal, že s nÃm bude schopný aspoň vyradiÅ¥ z boja nemÅ•tve telá. Tento meÄ totiž nebol obyÄajný. Majster ho napustil viacerými jednoduchými kúzlami, vÄaka ktorým nielen rezal, ale aj pálil, mrazil a spôsoboval zranenia elektrinou zároveň. Ako predpokladal, meÄ sa hladko zarezal do prvého protivnÃka, ktorý sa následne zosypal na zem. S novonadobudnutou istotou Majster rozsekal aj vÅ¡etky ostatné chodiace telá. Mágovia sa vyÅ¡tverali do otvoru. Tam ich našťastie neÄakali žiadni Äalšà vojaci. Obaja vÅ¡ak vycÃtili, že sú ich plné chodby. „Yodin,“ povedal Majster, „skús sa zamaskovaÅ¥ ako jeden z nemÅ•tvych. Aj na mentálnej úrovni. Tak, ako si to spravil vÄera veÄer. BudeÅ¡ ma kryÅ¥. NavyÅ¡e nemáš ani taký meÄ, aby si vedel zneÅ¡kodniÅ¥ protivnÃkov a zosielaÅ¥ na nich dostatoÄne silné kúzla by Å¥a prÃliÅ¡ vyÄerpalo.“ „V poriadku,“ povedal Yodin a o sekundu už pred Majstrom stál navonok Äalšà nemÅ•tvy. „Lenže ako budete vedieÅ¥, ktorý som ja?“ „Nijak. Mám lepšà nápad. Budem predstieraÅ¥, že som mÅ•tvy. Ty ma odnesieÅ¡ priamo k lichovi. Aj ty cÃtiÅ¡, kde presne je, vÅ¡ak?“ „Ãno, v poriadku. Dúfajme, že nebude maÅ¥ prÃliÅ¡ veľa obrancov a že nás nerozoznajú.“ Yodin si prehodil Majstra cez plece a vydal sa chodbou hlbÅ¡ie do skaly. Cestou mÃňali ÄalÅ¡Ãch nemÅ•tvych, ktorà vÅ¡ak nespozorovali niÄ podozrivé. Obaja si vÅ¡imli, že ÄÃm hlbÅ¡ie sa dostávajú, tým lepÅ¡ie zabezpeÄených nemÅ•tvych služobnÃkov mÃňali. Na niektorých by už ani Majstrov meÄ nestaÄil. Nakoniec sa dostali pred dvere do miestnosti, v ktorej musel byÅ¥ lich. Yodin otvoril dvere a voÅ¡iel dnu. Vnútri bola veľká postava, ktorá mala zjavne moc porovnateľnú s Majstrovou a okrem nej päť najsilnejÅ¡Ãch nemÅ•tvych služobnÃkov. Lich sedel na veľkej stoliÄke na protiľahlom kraji miestnosti a v strede bol veľký kamenný oltár, ktorý pravdepodobne slúžil na kriesenie nemÅ•tvych. Yodin preÅ¡iel do stredu miestnosti a položil Majstra na oltár. Lich vstal a pohol sa smerom k oltáru. Asi na polceste sa vÅ¡ak strhol a ukázal na dvere. Piati služobnÃci ku nim okamžite pribehli a odrezali dvom mágom cestu von. Tým bolo jasné, že ich lich odhalil, preto Yodin zruÅ¡il maskovanie a Majster sa rýchlo postavil, meÄ v ruke. „Ja si beriem licha, ty sa postaraj o tých piatich!“ zakriÄal Majster na Yodina. Ten sa už pripravoval na mocné deÅ¡truktÃvne kúzlo, ktoré v momente, keÄ Majster dohovoril, zoslal na prvého z piatich nemÅ•tvych. Ten sa okamžite rozprskol po celej jaskyni. Ostatnà štyria neváhali a v tom istom momente sa pohli smerom k Yodinovi. Majster tiež neváhal. Už cestou sem si pripravil silné kúzlo, ktoré by v ideálnom prÃpade malo roztrúsiÅ¥ licha po priestore v okruhu asi kilometra. To sa vÅ¡ak nestalo. Lich bol na podobný útok už pripravený a tak kúzlo odrazil, v dôsledku Äoho sa zaÄal na bojujúcich sypaÅ¥ strop jaskyne. Majster a Yodin rýchlo nad sebou vytvorili Å¡tÃty, ktoré zabránili masÃvnym kusom kameňov, aby ich rozpuÄili. Lenže to už lich zosielal na Majstra kúzlo podobnej intenzity, ako to, Äo pred chvÃľou odrazil. Majster mu len tak-tak uhol a kúzlo zasiahlo podlahu, ÄÃm eÅ¡te viac prispelo k deÅ¡trukcii skaly. Yodin medzitým neoddychoval a odstránil ÄalÅ¡ieho zo služobnÃkov. Tento sa pre zmenu rozpadol na hromádku zamrznutých kryÅ¡tálov. Majster si uvedomil, ako podcenil protivnÃka. Budem musieÅ¥ to použiÅ¥, pomyslel si. Nemám na výber. ZaÄal sa pripravovaÅ¥ na kúzlo silnejÅ¡ie, než ktorékoľvek Äo doteraz použil. Yodin sa zatiaľ postaral o to, že z tretieho osobného ochrancu ostala iba kôpka popola. „Yodin,“ zakriÄal majster, „vytvor si Äo najsilnejšà magický Å¡tÃt. Neviem, aké úÄinky bude maÅ¥ to, Äo idem teraz vyskúšaÅ¥.“ Yodin zneÅ¡kodnil posledných dvoch nemÅ•tvych obrancov tým, že ich premiestnil dovnútra skaly. CÃtil, že je už na konci sÃl, ale spravil to, Äo po ňom Majster chcel. Zozbieral to, Äo mu ostalo zo sÃl a vytvoril okolo seba silný Å¡tÃt. Majster sa rozbehol oproti lichovi s meÄom v náprahu. Sekol tesne pred lichom. Navonok sa niÄ nestalo, ale týmto sekom rozÅ¥al Å¡tÃty, ktoré okolo seba lich vybudoval. Pravou rukou chytil licha za krk. Majstrova tvár prezrádzala maximálne vypätie sÃl. Najprv sa zdalo, že pôvodný zámer mu nevyjde, lebo lich zaÄal zdvÃhaÅ¥ ruky v geste, ktoré malo na Majstra zoslaÅ¥ kúzlo ktorým by ho definitÃvne zabil, ale z niÄoho niÄ lichove ruky padli. V nasledujúcom okamihu jaskyňou zatriasol nepredstaviteľný výbuch, ktorý bol spôsobený tým, že lichova moc opustila jeho telo. To sÃce znamenalo, že lich zomrel, ale aj to, že Majster ju musel nejakým spôsobom odtiaľ vytlaÄiÅ¥. Yodin o tom ÄÃtal v jednej z knÃh. Majster to mohol dosiahnuÅ¥ iba tak, že opustil svoje telo a vstúpil do licha. Tákáto cesta vÅ¡ak bola jednosmerná a nikto nemohol žiÅ¥ v cudzom tele... KeÄ výbuch ustal, Yodin sa zaÄal predieraÅ¥ množstvom napadaného kamenia von. Vedel, že Majstrovi už nemôže pomôcÅ¥ a jaskyňa mala každú chvÃľu spadnúť. Ako prechádzal chodbami, mÃňal telá niekdajÅ¡Ãch vojakov, ktoré padli k zemi v momente, keÄ ich pán zomrel. Z posledných sÃl sa vyÅ¡tveral von z jaskyne a takmer sa skotúľal po schodoch dolu na trávu. KeÄ bol koneÄne na pevnej zemi, ľahol si a zaspal. Sayir od rána nervózne poskakoval po západných hradbách. Už sa blÞil veÄer a stále nikoho nevidel. Okolo siedmej hodiny veÄer zbadal postavu blÞiacu sa od západu. Zbehol z hradieb, vyÅ¡iel západnou bránou von z mesta a utekal postave naproti. Po chvÃli k nej pribehol. „Yodin! Som tak rád, že Å¥a vidÃm!“ zvolal. „PreÄo si sám? Kde je Majster?“ „Už sa nevolám Yodin,“ odpovedala postava potichu, „Ja som Majster. PoÄ za mnou...“
Jabber a e-mail: johnny64(kyslá_ryba)swissjabber(puntÃk)org





RodiÄia na mňa musia byÅ¥ hrdÃ, že majú také chápavé dieÅ¥a.