Takže asi by sa patrilo trošku zosumarizovať prázdniny... Veru, nebolo toho málo. Posledný seriózny článok som zakončil tým, že pôjdem na CEOI. Veru, aj som dam bol. A musím uznať, že výlet do Drážďan to bol pekný. (-; Aj sme sa tam vybláznili, pobehali po meste, pohrali sa s výťahom... Skrátka bolo krásne. (-: Ale čo sa týka tej oficiálnej stránky, teda toho, kvôli čomu sme tam prišli... Tak to bolo úplné zúfalstvo. Dokopy som zo 600 bodov nahrabal až krásnych 50, čím som sa umiestnil na druhom mieste -- od konca. d-: Nuž ale týždeň teda stál za to a neľutujem, že som tam bol. (-:

Tak som teda v sobotu prišiel domov, len aby som mohol hneď v nedeľu znova odísť, tentokrát do Zürichu na SOIPC -- Swiss Olympiad in Informatics Preparation Camp. Tam sme opäť pobudli týždeň, pokódili si, ponavštevovali rôzne inštitúcie, ako IBM, HP, alebo Google... Mimochodom, pri tom Googli sa nemôžem nezastaviť... Teda, to je úplný raj pre geeka. (-: Jedla koľko chcete, kedy chcete, kopec rôznych relaxačných aktivít, od stolného futbalu a biliardu, cez pokojné tiché miestnosti na štýl džungle, až po DDR (Dance Dance Revolution) a GuitarHero, a čo bol úplný highlight, požiarnicke tyče medzi piatym a šiestym poschodím, rovnako ako medzi druhým a  tretím, čo bolo tromfnuté už jedine šmykľavkou z prvého poschodia na prízemie, rovno do jedálne. (-:

Takže po SOIPC sme šťastne prileteli naspäť na Slovensko, domov, kde som na týždeň zakapril, len aby som potom mohol ísť na chatu s kopou IB-kov, jednou plain GJHáčkou, Žanetou, a Emi. (-: Chata bola, ako inak, super, i keď bolo zopár momentov, kedy som si tam pripadal ako cudzí, ale to už je skrátka tým, ako som zvyknutý niektoré veci brať...

Po chate opäť domov na týdeň a pol, kedy som si mal ušiť kostým na Kannine slzy. Lenže... Týždeň a pol...? Áále čo, to je času, začal som migrovať z Linuxu na FreeBSD. (-: A tak to nakoniec dopadlo tak, že kostým na KS som začal šiť so strašnými nervami až celé dva dni pred odchodom... (-: Ale nakoniec sa ušiť podarilo, a dokonca to vraj vyzerá aj celkom k svetu. (Len škoda, že na nohaviciach sa mi vkuse trhá niť...)

Jo, aby som nezabudol, ešte boli druhého augusta Gangy Prešporku, kde sme ako lamy šli za Pressburg Rajders... Parádne bolo, postrieľali sme sa vodnými pištoľkami viac než dosť, aj nás policajti niekoľkokrát buzerovali, a nakoniec sme to totálne prehrali. (-: Ale parádička.

Vo štvrtok siedmeho augusta sme teda nasadli na vlak ja, Elfinka, Alla, Moše a Lízo a vystúpili sme v Považskej Bystrici, kde nás mal na stanici čakať Ondro... Lenže akosi nečakal. Telefón ani jeden nemal zapnutý. A čo teraz? Ešte že som si kupoval to PDA a že som naň nainštaloval IM klienta. (-: Takže som pohľadal na slade Ondrove ICQ číslo a z PDAčka ho naháňal, že čo sa deje. Ondro nám dal číslo na Mirca, my sme sa zatiaľ odtrepali do Dolného Moštenca a do krčmy za nami prišiel Mirec. Lenže ten akosi nevedel o ničom, čo malo byť z materiálu na KS zabezpečené... I tak sa stalo, že keď sme prišli do Moštenca vo štvrtok okolo desiatej, s tým, že do večera postavíme podsady, aby sa mohlo v piatok okolo obeda začať seriózne a drsne hrať, stavať sme začali až v piatok okolo obeda, lebo ešte sa traktoru vybila baterka a bolo treba čakať, kým sa nabije.

No nakoniec sme podvečer hrať aj začali, pričom prvou hernou panikou bolo dostavať podsady a poskrývať všetky veci, čo boli vonku, lebo krátko po tom, ako sa vyhlásil začiatok hry, začalo nehorázne liať. No a ja som hneď obetavo bežal zatĺkať klince do podsady, v ktorej boli všetky zásoby a neherné veci, nech aspoň tie nezmoknú, takže som si ani nevšimol, že ktorýsi inteligent pri robení poriadku v jednom prístrešku vyhodil na dážď moju deku, ktorá zatiaľ stihla komplet do nitky premoknúť, kým som si ju všimol. Takže... Krása. Vonku leje jak z krhly a ja sa nemám v noci pod čím vyspať.

No dali sme si v jednej podsade, ktorá bola určená ako kurín pre sliepky, ktorá sa však vďaka zlyhaniu zabezpečenia materiálu nepodarilo zohnať, také menšie posedenie... Podarilo sa nám tam naraz narvať trinástim! (-: Celkom úspech na maličkú búdku s pôdorysom 2x2 metre. (-; A to sme tam mali ešte kopec voľného miesta! (-: (Len sa obávam, že keby sa tam narvalo ešte zopár ľudí, niektorým by sme mohli končatiny po skončení posedenia rovno amputovať... (-: )

Nakoniec som si sockol plášť od Ally a malú deku od Lothmíril, za čo som im nesmierne vďačný, teda som v noci neumrzol... Ale dosť dlho sa mi ešte nechcelo spať, tak sme si spravili menší challenge -- Duli sa pokúšal už asi hodinu založiť oheň z mokrého dreva v tom daždi, na čo som mu požičal plášť, nech ním spraví prístrešok nad ohniskom. Lenže oheň nie a nie rozhorieť sa. A živica, ktorú som ešte počas dňa nazbieral, bola už všetka minutá... Tak som sa veci chopil ja, poprikladal ešte hromádku premočeného dreva a začal dúchať do tých pár žeravých uhlíkov, ktorým do tohto stavu napomohla živica. (-: No a nakoniec sa podarilo -- výsledkom boli asi metrové plamene šľahajúce v noci uprostred dažďa. (-:

Na druhý deň stále pršalo, ale oheň z noci prežil -- držali sa stráže aj napriek tomu, že sa asi nikomu nechcelo. Tak sme si povarili nejakú kukuricu, prišlo zopár zvieratiek („Aha, koza!“ „To nie je koza, to je cap...“ „Tak ho podojme!“), zopár iných lesných tvorov („Ááj fóók gúúúúúúd. Bat mama kááámz. Uen mama káámz, šíí fóóók béééééd...“), dvoch capov sme dokonca zarezali a následne aj uvarili (zdravím Lysetheu a vyjadrujem jej ešte raz vďaku za to, že to mäso nakoniec sama dovarila...), ale pršať neprestávalo... A tak to nakoniec dopadlo tak, že keď už morálka bola hlboko v zápore, každá druhá veta neherná a väčšina zvieratkovského tábora šla domov kvôli premočeným všetkým veciam, orgovia sa rozhodli hru ukončiť. Už o päť minút neskôr svietilo slniečko...

No a po KS domov, opäť na týždeň, trošku sa zotaviť, preprať a pod., aby sme sa mohli o týždeň vrátiť na tú istú lokáciu, kde sa tentoraz odohrával Tordhan. Teda tá cesta naozaj stála za to. Asi vo štvrtok sa nám ozval Skalar, že zháňa niekoho do auta, že majú s Teivosom tri miesta voľné. Tak sme sa s Elfinkou prihláslil my, že reku vezmeme väčšinu lamáckych vecí, bude to pohodlnejšie. Pôvodný plán bol, že v nedeľu v doobedňajších hodinách zájde Teivos po DeeDeeho vozík, ktorý už bude naložený, zavesí ho na Oktávku, príde na autobusovú stanicu, tam sa naložíme ja a Elfinka a frčíme po Skalara, ktorý býva až kus ďalej cestou. Lenže DeeDee mal problémy s vozíkom, zrazu vozíka niet, tak zháňal nejaký náhradný. Aj zohnal... Ale teda Teivos stále odkladal čas nášho naloženia, nakoniec sme boli dohodnutí na šiestu hodinu poobede na autobusovej stanici.

Medzičasom sme ešte doma panikárili, že v Chráme Fišmovom nebudeme mať v čom variť, lebo pred rokom sme varili v DeeDeeho kotlíku, ktorý však tento rok bol u hraničiarov... Nakoniec som v sobotu úplne náhodou kúpil desaťlitrový kotlík v jednom zašitom šamorínskom obchode s kuchynskými potrebami, keď som tam chcel kúpiť aspoň ešus, že lepšie, ako nič. BTW, to boli posledný ešus a posledný kotlík, čo tam mali. (-:

Na autobusoven stanici sme teda boli o šiestej. O štvrťhodinu neskôr volal DeeDee, že práve sa im podarilo zavesiť vozík na Oktávku v Dobrohošti. Prázdny. Takže o polhoďku sú na stanici a pôjdeme nakladať veci do vozíka... No fasa... My zme zatiaľ zvažovali, či sa na celý odvoz nevydlabnúť a či nepôjdeme o deň neskôr vlakom. Nakoniec sme však ostali pri aute. Do ôsmej sme nakladali veci a o štvrť na deväť sme konečne celí šťastní opustili Bratislavu...

Po diaľnici takto v noci usýpalo, najmä s vozíkom s rýchlostným maximom 80 km/h, preťaženým celkom slušne, zaveseným na Oktávke, ktorá tiež mala o nejaké to kilo nákladu viac, než by mala mať, keď si to Teivos šinul stotridsiatkou. (-: („Pozri! Mám plyn na podlahe a aha -- ono to z tej stopäťdesiatky aj tak spomaľuje!“)

Do Dolného Moštenca sme dorazili okolo jedenástej. A teraz čo? Hodulíkovci majú zavretú bránku a už je pokročilá noc. Budeme ich musieť zobudiť... Lenže nebolo toho, kto by sa tejto povinnosti ujal... Keď tu zrazu... To sa mi iba zdalo, alebo som počul zvuky z nejakého japonského anime...? No paráda, takže oni si tam pozerajú anime, zatiaľ čo my sa tam ondime, snažíme sa prezvoniť iba Mircov mobil, aby sme nepobudili celý dom zvonením pevnej linky...

Takže nakoniec sme odparkovali auto na dvore a odobrali sa so zopár vecami na lokačku ku Netisarenu. Na miesto sme dorazili presne za päť polnoc. (-: Takže quest splnený, podarilo sa nám dôjsť na miesto ešte v nedeľu! (-: Radosť preveliká a hajde spať.

V pondelok sme začali stavať chrám, keď došli ďalšie Lamy, a podarilo sa nám ho postaviť takmer celý v podstate za tri-štyri hodinky práce, čo bolo neporovnateľné s minulým rokom, kedy sme ho stavali dva dni, a aj to bol o dosť biednejšie postavený. (-:

Výlet do Tesca v utorok bol dosť zúfalý -- pieklo jak v pekle a my sme sa trepali autobusmi z Dolného Moštenca ku Tescu... V autobuse odpadol Moše, ja som od toho nemal ďaleko počas behania po Tescu... V princípe jediné, čo ma zachránilo, bol vozík, o ktorý som sa mohol opierať. (-: Nakoniec sme donakupovali a taxíkom sa odviezli až na koniec asfaltky v Dolnom Moštenci, odkiaľ sme chceli zavolať Lamám na lúke, nech nám prídu pomôcť odniesť nákup hore, lenže tudle, nemali tam hore signál, takže sme to vliekli hore dvaja kripli a dve dievčatá... (-: (-: A to sa nám uprostred cesty rozsypala cibuľa, bo sa roztrhla taška...

Samotná hra... Júúj, no parádička proste. Kým Fišmovci pred rokom boli len drzou bandou ignorantov, ktorí kazili vzduch a nedali nikomu spať, teraz sme sa stali váženou cirkvou so svojím postavením vo svete. (-: Ale samotnú hru príliš opisovať nejdem, lebo by to bolo príliš nadlho a aj tak nesúvislé, keďže nie všetko môžem vybľabotať...

Každopádne, Tordhan v nedeľu 24. augusta skončil a my sme sa v pondelok pobrali domov (pričom sme nestihli vlak, ktorým sme chceli ísť, a tak sme išli až neskoro večer a v Bratislave sme boli až okolo desiatej...). Takže odvtedy už len kaprík a oddych doma až do konca prázdnin. A kopec kompilácie portov a samotného systému FreeBSD s dlhými dňami strávenými čítaním dokumentácie. (-:

No a teraz pred vyše týždňom nás začali otravovať s takou zbytočnosťou, akou je školský rok... Vraj každý deň chodiť do školy... Heh, a nejaké domáce úlohy... Ale prosím vás... Aspoň že mám semináre z programovania a informatiky, na ktorých si môžem riešiť KSP a OI. (Teda, to môžem aj na NOSke, kde berieme filozofiu, a iných podobných zbytočných predmetoch, ale na týchto seminároch to môžem viac-menej aj oficiálne. (-: Jo, a aspoň že už nemáme také zbytočnosti, ako dejepis, alebo geografiu... (-: )

No a na potvrdenie toho, že je už naozaj to niečo, čo nazývajú školským rokom, a toho, že som skutočne na Metodovej na bilingválnej sekcii, začíname hneď dvomi písomkami rovno sfleku zajtra, pričom jedna z nich je na dve hodiny. (-; No mňam...

Takže aby som sa nenudil, asi by teraz nebolo od veci nájsť si nejakú robotu, spraviť si autoškolu a začať znova chodiť na tréningy... (-: Aby sa nedajfišmo nestalo, že by som sa nudil... (-;

Mimochodom, upozorňujem, že som toto celé po sebe ani raz neprečítal, takže, ako vždy, bugreporty sú vítané. (-;