Kategória: KoreÅ¡pondenčné semináre

Tak som sa opäť vrátil domov. Sám, večerným IC-čkom z Košíc, ktoré došlo do Bratislavy s presne 20-minútovým meškaním. Teraz by možno stálo za zamyslenie, či je vhodné slovo ``konečne''...

Dej sústredka a program naozaj nemá význam opisovať. Koho to zaujíma, nech si zoženie kroniku KMS, tam to je popísané vcelku dosť dopodrobna. Pre mňa boli na sústredku podstatnejšie veci...

Prečo to vlastne píšem teraz večer/ráno a nejdem spať? Lebo bolo super. Achjo. Bolo. Vo vlaku som si poplakal už dosť. Ja si len neviem pomôcť. Prečo tie sústredká musia mať aj konce?

Sakra, mne to už fakt nepáli. Musím sa vyspať. Tak predsa len idem. Ráno sem určite pribudne niečo zmysluplnejšie. Alebo ani nie ráno. Proste keď sa zobudím.

No OK, už je ráno (alebo bolo), tak idem dopísať, čo som chcel...

Priznám sa, že som mal od tohto sústredka asi príliš vysoké očakávania a, bohužiaľ, nepodarilo sa všetky splniť. Aj napriek tomu však bolo naozaj dobré v mnohých ohľadoch.

Nejdem spomínať všetky hovadiny, čo sme navyvádzali. To by bolo naozaj nadlho. Len tie najkrajšie. Napríklad keď sme si povedali, že pôjdeme na hrad. Večer sme sa piati (ja, Aďa, Myrec, Emi a Feki) vytratili z chaty a išli sme lesom smerom ku Gelnici. Všetko bolo fajn, len sme sa prešli hodný kus navyše, lebo najprv sme mysleli, že ideme po zlej ceste, tak sme sa kus vrátili a odbočili na inú, ktorá bola v skutočnosti tá nesprávna... No každopádne prechádzka to bola pekná, poblúdili sme si a vôbec.

Tiež sa mi veľmi páčila možnosť kanojkovať na jazere. Vyskúšal som si zadáčenie a teraz už len dúfam, že sa mi podarí nájsť háčika na splav. Nech si to odmaká... (-;

Len aby som to neprechválil, spomeniem aj jeden slabší moment. Myslím, že to bol druhý večer. Akurát sme sa zberali, že pôjdeme na ten hrad keď som stretol Berena a ten ma ukecal na úchyla. Tak sme sa vzdialili od chaty a zahrali si. Lenže jak sme sa vrátili, už tam bol Rúža a naháňal všetkých bdelých ľudí, aby nás poslal spať. Toto sa nám naozaj podarilo. Poslať celé sústredko do postele. A to bola ešte len polnoc. (Ten výlet sme nakoniec presunuli na ďalšiu noc.)

No čo, stáva sa mi to v poslednej dobe nejak často, ze neodhadnem, pokiaľ ešte môžem zájsť, a pokiaľ už nie. A potom to končí tak, že je na mňa nejaký vedúci nasratý.

No aj napriek takýmto nie veľmi pozitívnym incidentom bolo sústredko naozaj dobré a budem naň dlho spomínať.

A ešte jednu vec dodám. Dompec.