Ešte pred prázdninami som začal sústredením FKS v Lome nad Rimavicou. Sústredenie to bolo úžasné, aj som o ňom potom napísal hovadsky dlhý článok, lenže pri pokuse o submit sa stratil, pretože som bol odhlásený na timeout... Večná škoda, lebo druhý raz sa mi taký už napísať nebude chcieť...

No ale spomeniem aspoň hlavný highlight sústredka -- šifrovaciu hru. Bola naozaj úžasná, 20 hodín v teréne, prešli sme desiatky kilometrov a zriešili 10 šifier (poslednú, jedenástu, sme preskočili). Áno, asi som masochista, ale táto hra bola naozaj úžasná a bola to zatiaľ jedna z mojich najlepších šifrovačiek. Klobúk dole pred mamkou, ktorá túto hru pripravila.

Po sústredku som sa odpažil ešte do Košíc, kde sme zašli s Aďou, Kubom a Tomášom Kuzmom na metalový koncert. Tam sa stala nejakému chlapíkovi istá nehoda, konkrétne skončil s rozťatou hlavou, z čoho som vďaka blbým asociáciám a príliš živej fantázii skončil v miernom šoku... No a potom na druhý deň sme išli (už bez Tomáša) do čajovne, kde bolo naozaj super. (A myslím, že to nebolo len tými dvomi vodnými fajkami, čo sme stiahli traja... (-: )

Ďalší deň som odišiel domov. Tam som kapril až do 4. júla, kedy smo odišiel na budo camp v Modre. Tam som spáskoval z hanbo-jutsu na 5. Kyu, čiže môžem nosiť žltý pás. (-: Odtiaľ som ôsmeho odišiel na LTT, čo sa nezaobišlo bez komplikácií. Teta vrátnička bola upovedomená, že ma má vypustiť z ubytovne o piatej, lebo som potreboval stihnúť bus do BA o pol šiestej. Tetuška však zaspala, takže von som sa dostal až o šiestej...

Nejak som sa však napokon dopravil do Dobšinej, kde som však nestihol posledný bus do Rejdovej, vďaka úžasnému pánovi šoférovi, ktorý nezastal na zastávke, kde som potreboval vystúpiť a ktorého touto cestou pozdravujem a ešte raz mu ďakujem za 12-kilometrovú prechádzku navyše.

LTT skončilo 15. júla, odkiaľ som sa presunul ku dedine Koňhora, kde sa konala stanovačka KMS. Na tej som sa zdržal až do konca, čo bolo v nedeľu, 22. júla, kedy sme sa hromadne odobrali domov.

A len taká čerešnička na záver: Keď dorazil vlak do Bratislavy, na stanici som stretol asi piatich kobuďákov, ktorí sa vracali z Pohody a všetci na mňa čumeli, keďže som sa trepal s bo a hanbo, že či som ešte nebol po sústredku doma... (-: A ja som im pokojne odpovedal, že ešte nie.