V piatok ráno som sa dostavil okolo jedenástej do UPC, kde som stretol akurát skupinku, ktorá odchádzala na obed, tak som sa k nim pridal, keďže moje raňajky za veľa nestáli. Uprostred obeda mi volal spolužiak, či už som tam, tak som mu vysvetlil, že som kúsok vyššie v jedálni... (-: Takže hneď, ako som dojedol, vrátil som sa do UPC a ohlásil sa, aby o mne zvyšok teamu vedel. Zvítali sme sa so všetkými, čo tam prišli a začal Náboj.

Samotný priebeh súťaže moc opisovať nejdem, veľa zaujímavého sa neudialo. Naša škola zrátala viac ako dvojnásobok príkladov oproti minulému ročníku, vlastne to bol takmer trojnásobok. (-: Takže kvótu sme splnili a sme spokojní. (-: Ak bude takáto tendencia aj o rok, už to môžme rovno vyhrať. Po vyhlásení víťazov sme si užili sockovanie tort, ktoré boli mimochodom veľmi dobré, ale najlepšia bola ovocná so želatínou.

Po vyhodnotení sme sa hromadne odobrali do čajovne na Zámockej. Ja som sa ešte na chvíľu odpojil, lebo som potreboval dokúpiť modré pilulky na najbližšie dva mesiace... (-: Po niekoľkých hodinách kaprenia v čajovni sme zašli na palacinky do Lacinky, odkiaľ sme najedení išli električkou ku Tescu na nákup a odtiaľ už do telocvične.

Spánku sme si, pochopiteľne, veľa neužili. Hral sa frisbáč, spievalo sa UltraStar, podaktorí aj čosi popili... a asi každý sa stihol nejakú tú chvíľu povenovať aj súkromnejším aktivitám.

Ráno boli tri série prednášok. V prvej som bol na prednáške Peťa Matáka o rozpínaní vesmíru a entropii, ktorá mi pravdu povediac takmer celá unikla... Druhá bola KuKova o tom, ako rozdeliť tajomstvo. Kým som nezaspal, aj som vcelku chápal. (-: No a v poslednej sérii bolo o jednu prednášku viac, konkrétne sa vyskytla mamkina prednáška o mozgu, či o čom to, ktorá spôsobila, že na Miťovej prednáške o kombinatorike boli okrem Miťa piati ľudia a na Micovej o párení (v grafoch ty úchyl! d-: ) bola okrem mňa iba Katka Tureková. Ale zas o to viac sme sa naučili. (-:

Po prednáškach sme sa presunuli na obed. Fronta maximálna, pomaly až po vchod do budovy. A keď som sa dostal po jedlo, mali tam len mäsové kolieska a nejaký rezeň so zle rozrobenou kašou z prášku. Ešte raz by som teda rád poďakoval Ondrovi Mikulášovi, že bol ochotný vymeniť svoj syr za ten rezeň, lebo ináč by som asi ostal o hlade. (-;

Poobede sme chceli ísť do Aury, lenže sme zistili, že je zatvorená, pravdepodobne kvôli prestavbe vestibulu Šturákov. Tak sme sa nakoniec hromadne presunuli do čajovne na Zámockej. Tam sme chvíľu (rozumej niekoľko hodín) pokaprili a potom sa už každý pobral svojou cestou.