Vo štvrtok sa reprezentačný team Spojenej školy Metodova v Bratislave (v zložení ja) ponáhľal na elfinkinom bicykli po obede v školskej jedálni na hlavnú stanicu. Došiel som tam načas, do odchodu vlaku (13:30) som mal ešte 25 minút. In fact, keby som sa chcel veľmi ponáhľať, mohol som stihnúť aj IC o 13:17, ale keď už som bol dohodnutý s Kubom a Aďou že ma počkajú na stanici 19:50, tak som si počkal na rýchlik. Aj ma to vyšlo lacnejšie, keďže som nepotreboval žiadne miestenky a podobne...

Na cestu vlakom som si naplánoval, že sa pozriem na KMS a zrátam aspoň niečo... Ako inak, KMS som sa prinútil vytiahnuť až kdesi medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou a veruže dlho som pri tom nevydržal, takže v podstate som nezrátal nič, len som dostal nejaké nápady okolo ôsmeho príkladu, ktoré sa mi už však vôbec nechcelo rozvíjať...

Takže nakoniec som došiel do Košíc, Aďa a Kubo už čakali na stanici a jak zbadali elfinkin bicykel... povedzme, že vcelku rýchlo sa zhodli na tom, že to je typická dôchodcovská crosska, že tomu chýba už len košík... (-: Aďa vzala bike k sebe domov a ja s Kubom sme išli ku Kubovi domov...

Ešte večer Kubo vravel, že sa mám pre istotu spýtať Robka, či ma zaregistroval ako team, alebo nie. A dobre spravil, pretože keby som sa nespýtal, asi by som nemohol súťažiť... Minimálne nie oficiálne... Robko totiž zjavne nebral vážne tú moju SMS z pondelka, či kedy som ju posielal, že idem nakoniec súťažiť sám za našu školu...

Takže v piatok ráno som sa zobudil rádovo okolo pol siedmej, tak som sa ešte snažil zaspať, lebo budíček sme mali naplánovaný na ôsmu. Raňajky a išli sme. Do CVČ mal Kubo prísť o pol desiatej, dostali sme sa tam až okolo trištvrte na 10... čiže vcelku úspech. (-; Zvítali sme sa so zvyškom a družstvá sa zaregistrovali, len ja som mal tak trochu problém, lebo som nebol na zoznamoch... Tak som sa nakoniec dopísal a pridelili mi stôl, za ktorým mal sedieť team z Michaloviec, ktorý sa však nedostavil.

Súťaž po istej dobe začala... Zabavil som sa teda poriadne, všetci naokolo sa snažili usilovne rátať a patrične to dávali najavo svojím nervóznym správanim, čo mne, čo som tam prišiel len pre haluz, pripadalo nesmierne zábavné a vcelku som si to tam užil. (-: Ale aby sa nepovedalo, snažil som sa aj spočítať nejaké príklady, dokopy som ich odovzdal 8.

No, po skončení súťaže sme mali pred vyhodnotením čas, tak sme zašli do najbližšej krčmy a zahrali calcetto... Príliš mi to nešlo, na KMM (pred)minulý mesiac to bolo lepšie... Ale zahrali sme si, ku koncu s dvomi až tromi loptičkami...

Potom sme zašli na vyhodnotenie. To bola parádička, na vrchu výsledkovky samá Poštová, GAMČA a Alejová... Družstiev bolo dokopy myslím niečo pod 49. Pri východe z miestnosti po vyhodnotení Dada rozdávala výsledkovky. Bol som naozaj zvedavý, ako som sa umiestnil. Nájsť môj riadok vo výsledkovke nebolo ťažké, dokonca som ani nemusel ísť od konca, pretože v stĺpci ``Členovia družstva'' som mal najkratší zoznam. Pozerám poradie -- ak ma pamäť neklame, 29. Vravím si, slušný výsledok. Pozerám na celkový počet bodov a tam... 26! V momente som padol na zem v náhlom prívale smiechu a ROFLoval som až kým ma Robko neukľudnil s tým, že som blokoval východ. Vravel, že ma chceli pozvať na pódium ako najmenej početné družstvo, lenže na to Tomáš zabudol. No nevadí, veď aj o rok bude príležitosť. (-:

Potom sme sa vrátili s Kubom domov, naobedovali sa a Kubo zistil, že mu konečne došla základná doska. Prišiel aj jeho kamarát (Maťo, ak ma pamäť neklame) a spolu išli riešiť niečo ohľadne Kubovho compu, detaily mi nie sú známe. Ja som zatiaľ išiel do parku na frisbee, po čom sa išlo do krčmy. Lenže Aďa prišla do parku na bicykli a nechcelo sa jej nechávať ho pred krčmou, tak išla domov a navrhla, že by sme sa mohli prejsť na bicykloch ku Kubovi. Tak som si povedal, prečo nie, došli sme ku Adi po môj (elfinkin) bike a prešli sme sa ku Kubovi. Ten akurát bol pred domom a montoval brzdy na svojom bicykli.

Potom Kubo s Maťom išli po chladič a vetrák, ja som zatiaľ kapril za netom a keď došli, po večeri začali montovať novú MB. Zmontovali, rozbehali, po Maťa už došli rodičia, tak Kubo poinštaloval ovládače za mojich provokačných poznámok pri každom reboote. Potom sme stiahli Kubuntu a nainštaloval som ho. Ešte sme sa snažili porátať niečo z KMS, ale bez nejakého veľkého úspechu. No a potom do postele.

V sobotu som sa znova zobudil skoro a potom som sa snažil zaspať. Po raňajkách sme šli na Klub, pričom sme cestou v električke stretli Droopyho. Prednáška bola fajn, len ja som sa snažil najprv rátať KMS, ale nakoniec som sa nedokázal sústrediť ani na KMS, ani na prednášku, čo ma doteraz škrie... No čo už. Po prednáške sme šli kamsi do mesta, nevedeli sme kam, cestou sme si hádzali frisbee a akosi sa mi podarilo ho hodiť na strom, takže medzi fotkami sú tri, ako som liezol na strom. (-:

Nakoniec jedna časť zakaprila v Tescu, ostatní sme čakali chvíľu pred Tescom, potom sme vošli do bagetérie, kde si Milka a Zuzka kúpili bagety a potom sme šli na K-čko. Po K-čku sme šli na stanicu, ja som si kúpil lístok na nedeľňajšie IC s odchodom 12:47 a Milka išla domov. Ostatní sme sa pobrali do parku na frisbee.

Po frisbee som vytiahol šumienku a dali sme si do nosa, zvyšok sme nasypali Adi do úst. (-: Z ďalšej šumienky som si vysypal potom väčšinu do úst ja. (-: Potom sme zakaprili v krčme. Prvé veľké K-čko som si vychutnal (aj keď najrýchlejšie zo všetkých, ale tak čo už (-; ) a potom druhé som exol lebo ktosi mi myslím neveril...

Odtiaľ sme sa s Kubom pobrali znova domov, ešte sme prevatrali bicykle, zašli sme do neďalekej krčmy na K-čko (to bolo moje štvrté v ten deň) a prešli sme sa po hrádzi. Keď sme sa vrátili, naši už hrali hokej, tak sme pozerali. Cez prestávku sme sa na bikoch prešli do obchodu, kúpiť chlieb. Dopozerali sme hokej, navečerali sa a snažili sa zrátať KMS.

Na nedeľu ráno sme mali pôvodne s Aďou naplánované, že niekam pôjdeme na bikoch a že okolo ôsmej dojdem ku nej. Lenže keď som po pol ôsmej už išiel vyraziť, akurát som si dával batoh na chrbát, keď mi došla SMS, že z toho nič nebude. Tak som sa potom ešte doobeda babral s kubovým kubuntu a potom sme naložili bike do auta a išli na stanicu.

Na nástupišti sa ma Kubo spýtal, akú mám miestenku. Ja na to, že dobrá otázka, pozrel som na lístok a kukám, vozeň 408, miesto 47. Tak sme sa rozlúčili, ja som nasadol a išiel domov.

V podstate celé nedeľné doobedie som mal pocit, ako keď je posledný deň sústredka, vážne sa mi odtiaľ nechcelo ísť. Ale pomôžem si? No čo, tak som ešte vo vlaku vytiahol KMS, myslel som, že sa mi podarilo konečne dať osmičku, čo však nebola pravda, ako som zistil neskôr... Nič to však nemení na fakte, že som KMS odložil s pocitom, že konečne niečo mám. Inak cesta prebehla bez akýchkoľvek pozoruhodných udalostí, len ma chvíľami premáhal smútok, ale nejak som to vydržal...

Zdá sa, že toho bolo vcelku dosť, ked som dokázal o troch dňoch napísať ťakýto dlhý článok... A bolo naozaj krásne... Mohlo síce byť ešte krajšie, ale nesťažujem sa, aj tak som spokojný.