Kategória: Pseudo-literárna tvorba

Keď už som sem dal tú poviedku, tak sa môžem posunúť o týždeň ďalej, keď som písal opis, tiež na slovenčinu. Ten je kúsok kratší, čo je celkom logické, a snažil som sa rozsah udržať niekde medzi úplne samostatným útvarom a opisom, ktorý by mohol tvoriť súčasť nejakého rozsiahlejšieho diela. Takže here it goes.

Údolie zahaľovala jemná hmla. Svah, ktorý ho ohraničoval zo severnej strany, bol celý pokrytý hustým ihličnatým lesom. Stromy boli viditeľne veľmi staré, všetky mali silné kmene a tie najvyššie dosahovali výšku päťdesiat až šesťdesiat metrov. Pri zemi sa krčila hustá vrstva papradia. Tlmene bolo z lesa počuť zvuky lesnej zveri. Z južnej strany bolo údolie obohnané oveľa vyšším svahom, na vrchu ktorého bol kamenistý hrebeň. Asi do štvrtiny tohto svahu siahal lesný porast, ktorý však bol výrazne redší a nižší, než ten na severnej strane. Nad lesom boli stráne zarastené čučoriedkovými a brusnicovými kríkmi, ktoré boli obťažkané zrelými plodmi. Miestami boli tieto kríky prerušené fľakmi, na ktorých rástla nízka kosodrevina. Asi v dvoch tretinách svahu čučoriedkové kríky postupne redli, až plynulo prešli do lúky porastenej vysokou horskou trávou, z ktorej kde-tu vytŕčal kamenný násyp. Oba hrebene, severný aj južný, sa na západe spájali na majestátnom vrchu, ktorý sa týčil vysoko nad celým údolím, a keďže bol podvečer, vrhal na väčšinu údolia tieň. Z jeho vrcholu vytŕčali obrovské kusy skaly, ktorá sa postupom času rozpadala. Pod týmto vrchom, v doline, bolo neveľké pleso s priezračnou modrastou vodou, z ktorého vytekala krištáľovo čistá horská bystrinka stekajúca dolu celým zvyškom údolia. Na východe dolina postupne zatáčala smerom k severu. Opar, ktorý sa vznášal na spodku doliny, jej dodával silný romantický nádych. Celkovo toto miesto pôsobilo veľmi pokojným a harmonickým dojmom.