Od stredy do piatka som bol v Poľsku. Niekomu som sa s tým stihol pochváliÅ¥ vopred, niekomu nie, čo bolo spôsobené napríklad aj tým, že celý výlet bol zorganizovaný takmer úplne na poslednú chvíľu -- organizovala to predsa naÅ¡a triedna. (-: No ale čo to bolo za výlet? NaÅ¡a trieda Å¡la na exkurziu do OÅ›wiÄ™cimu.

V stredu poobede nás pred Å¡kolou čakal autobus. Nasadli sme, už zo zvyku dozadu a vyrazili sme z Bratislavy. Myslím, že cestu nemá význam opisovaÅ¥, keďže sa nič zaujímavé nestalo. Večer, tak okolo jedenástej, sme konečne vystupovali z autobusu pred ubytovňou na predmestí Krakówa. Izby boli teda úplne dokonalé... Niečo na Å¡týl Å¡turákov, minimálne v tom zmysle, že jedna bunka bola zložená z dvoch trojposteľových a dvoch dvojposteľových izieb, dve a so spoločnými dverami na chodbu, spojené sociálnymi zariadeniami. AvÅ¡ak tu asi podobnosÅ¥ končí. VÅ¡adeprítomný smrad zatuchliny, vstavané skrine vyzerajúce tak, že ich drží pokope už len relatívne hrubá vrstva náteru béžovej farby, okná pôsobiace podobným dojmom, sprchový kút vzniknuvší iba postavením steny asi po polovicu miestnosti a pripevnením tyče medzi túto stenu a tú obvodovú, kam sa prevesil záves. Dojem dopĺňal odtok inovatívne umiestnený na najvyÅ¡Å¡ie miesto takto vzniknutého sprchovacieho kúta, tak, aby voda tiekla po celej miestnosti, len nie tam, kam by priemerný potomok jedinca homo sapiens očakával, že tiecÅ¥ bude. Ale pri takomto výzore vecí som bol aspoň milo prekvapený, že záchod tam nebol turecký, ale taký normálny, i keď možnosÅ¥ zamknúť si kabínku by nebola od veci, keďže podaktoré indivíduá sa neobÅ¥ažujú zisÅ¥ovaním, či v zavretej kabínke niekto nie je pred tým, ako tam vtrhnú; obzvlášť keď sa predtým mierne posilnia menÅ¡ou či väčšou dávkou etanolu, THC alebo inej látky pôsobiacej na nervové bunky... No čo, môžem asi byÅ¥ rád, že tam boli aspoň tie dvere a nielen prázdna zárubňa. (-:

Vo Å¡tvrtok sme sa o pol ôsmej nasáčkovali do autobusu a pán Å¡ofér nás zaviezol do OÅ›wiÄ™cimu na parkovisko pred táborom Auschwitz I. Tam sme najprv počkali, kým nám pridelia sprievodcu a začala prehliadka.

Keby som si odmyslel ten dvojitý ostnatý plot okolo tábora, tabuľky upozorňujúce na vysoké napätie v drôtoch, ktoré ho tvoria, rampu s nápisom „HALT!“, nápis „ARBEIT MACHT FREI“ nad vstupnou bránou a hlavne históriu, ktorá sa s týmto miestom spája, dal by sa niekdajší tábor Auschwitz I považovaÅ¥ za celkom romantické miesto. Å trkové cesty, trávniček, vysoké stromy a nízke červené tehlové budovy... Jednoznačne bolo cítiÅ¥, že toto miesto nebolo stavané za tým účelom, akému neskôr slúžilo. Spomedzi desiatok blokov sa zachoval v takmer pôvodnom stave už iba jeden, barak číslo 11. V tomto prebiehali najkrutejÅ¡ie tortúry. V podzemí sú cely rozmerov cca 4×4 metre s dvoma otvormi -- masívnymi dverami a maličkým komínikom von s plochou asi 15×15 cm. Cez tento komínik mali Å¡tyridziati ľudia celú noc dýchaÅ¥ -- je teda jasné, že väčšina z nich do rána zomrela na udusenie.

Naproti takejto cele bola iná cela s rovnakými pôvodnými rozmermi, avÅ¡ak mierne modifikovaná. Táto bola rozdelená na tri eÅ¡te menÅ¡ie, každá s pôdorysom 90×90 cm. Jediný otvor na každej z týchto ciel bol veľkosti Å¡tvorca 50×50 cm úplne pri zemi. Sem na noc napchali Å¡tyroch väzňov, keď si na to naÅ¡li zámienku, napr. pre nedostatočnú disciplínu. Å tyria väzni tu museli celú noc stáť a tí z nich, ktorí to prežili, iÅ¡li potom ráno na dvanásÅ¥ hodín tvrdo pracovaÅ¥, po čom sa opäť vrátili do tejto cely. NjdlhÅ¡ie to prežila jedna žena -- päť nocí po sebe.

Na prízemí sme mohli nazrieÅ¥ do niekoľkých miestností, kde väzni spali. Mali poschodové postele s lôžkami asi 200×75 cm vystlanými slamou, na každej posteli tri lôžka nad sebou. Na každom takomto lôžku spali dvaja väzni, čiže dokopy na jednu posteľ vychádzalo Å¡esÅ¥ ľudí. A takýchto postelí sa do jednej cely zmestilo tak zo päť. A keďže o toaletách sa väzňom tak maximálne snívalo, ich lôžka mali aj iných obyvateľov -- kopec prírody...

No a okná na ľavej strane bloku 11 boli zamurované; okná na pravej strane bloku 10 boli zatlčené drevenými doskami. Okrem toho sú tieto dve budovy na koncoch spojené múrmi, z ktorých jeden je Å¡peciálne spevnený, aby ho nebolo možné prestreliÅ¥, a v druhom je brána. Toto vÅ¡etko preto, aby väzni nevideli, čo sa na tomto mieste robilo. Ak nejakí väzni už neboli schopní pracovaÅ¥, po dvojiciach ich sem vodili, postavili k múru a strelili. To je ten neslávne známy múr smrti. Praktikovali tu vÅ¡ak aj iné tresty -- väzňovi spútali ruky za chrbtom a zavesili ho za zápästia na stenu tak, aby sa nohami nedotýkal zeme. Na celú noc.

Potom sme si pozreli plynovú komoru. Jednu z prvých funkčných. Vznikla prerobením bunkra -- do stropu veľkej miestnosti spravili úzke komíniky, cez ktoré po tom, ako do miestnosti nahnali väzňov a hermeticky ju uzavreli, sypali granule napustené Cyklónom B. Z tých sa vplyvom vyÅ¡Å¡ej teploty v miestnosti začal uvoľňovaÅ¥ tento plyn a do niekoľkých minút boli väzni mÅ•tvi. Telá potom preniesli do vedľajÅ¡ej miestnosti, v ktorej sú tri pece. Každá má kovový podávač, na ktorý naložili telo a zasunuli ho do pece...

Týmto skončila naÅ¡a prehliadka tábora Auschwitz I a nasadli sme do autobusu, ktorý nás zaviezol na parkovisko pri tábore Auschwitz II: Birkenau. Už na parkovisku sme zazreli nádhernú ukážku, ako niektorých Nemcov stále neopustil ten pocit nadradenosti -- na parkovisku pre autobusy s tými obrovskými dlhými parkovacími miestami stál cez dve takéto miesta jeden maličký Smart s nemeckou poznávacou značkou. Majiteľ mal Å¡Å¥astie, že nás sprievodca hneď naháňal na prehliadku tábora, inak by ho asi naÅ¡iel niekde v priekope...

No ale Birkenau, alebo po poľsky Brzezinka. Tento tábor už na prvý pohľad vyzerá úplne inak, ako Auschwitz I. Úplne z neho kričí, že bol postavený práve za takým učelom, akému slúžil. My sme vystúpili pri juhozápadnom rohu tábora, čiže pri oblasti B1. Už prvý pohľad zvonka nebol vôbec príjemný. Po naÅ¡ej ľavej strane boli murované prízemné baraky v mriežke 5×5, po ľavej strane sme videli len pôdorysy rovnako veľkých stavieb, z ktorých sa zachovali okrem základov iba komíny, ani to nie zo vÅ¡etkých. Ako sme sa dozvedeli, to vÅ¡etko boli drevené baraky, ktoré sa začali stavaÅ¥ vtey, keď sa minulo murivo a Nemci usúdili, že je zbytočné stavaÅ¥ väzňom také luxusné bývanie. Takmer vÅ¡etky tieto drevené chatrče potom vyhoreli, keď Nemci utekali z tábora pred ruským vojskom a podpálili ho v snahe zakryÅ¥ stopy. Kým na ľavej strane bolo možné dovidieÅ¥ na posledný barak, vpravo to nehrozilo. Obrovská plocha posiata komínmi trčiacimi v pravidelnej mriežke kam až oko dovidí.

Sprievodca nás zobral do jedného murovaného baraku. Jeho interiér vyzeral dosÅ¥ odpudivo. Celý pozostával v podstate iba z kabín, pričom v každej z nich boli nad sebou tri lôžka -- jedno na zemi na kamennej podlahe a ÄalÅ¡ie dve nad ním, stvorené z obyčajných drevených dosiek. Každé takéto lôžko malo rozmery približne dvakrát dva metre. Teraz neviem, či sme len zle rozumeli sprievodcovi, ktorý rozprával len po poľsky, alebo nám povedal zlý údaj, ale my sme vyrozumeli, že na každom takomto lôžku bolo Å¡esÅ¥ až sedem väzňov, avÅ¡ak vÅ¡etky zdroje, čo som naÅ¡iel na nete, vravia, že na nich spali traja až Å¡tyria väzni. Takže neviem. V oboch prípadoch to vÅ¡ak je dosÅ¥ nepohodlné, keď uvážime, že mimo práce mohli prebývaÅ¥ jedine tam.

Nakoniec sme si iÅ¡li pozrieÅ¥ zrúcaninu Krematória II. Zrúcaninu, pretože Nemci pri úteku z tábora vÅ¡etky Krematóriá vyhodili do vzduchu dynamitom. Vedľa Krematória sme videli malú vodnú nádrž. Do takých sypali Nemci popol väzňov po spálení ich tiel. Keď fúkal vietor, občas sa stalo, že bol popol rozfúkaný po celom okolí... Samotné krematórium bola podzemná budova s podlhovastým tvarom. Na jednom konci nahnali dnu väzňov s tým, že ich idú osprchovaÅ¥. Pred vstupom do Krematória každému zdôraznili, že si má zapamätaÅ¥ číslo prideleného baraku, v ktorom bude spaÅ¥. Nič netuÅ¡iaci väzni naliezli do predsiene, kde sa mali vyzliecÅ¥ a potom vstúpili do komory, ktorý za nimi hermeticky uzavreli a cez Å¡tyri komíniky nasypali Cyklón B, podobne, ako v tábore Auschwitz I. Telá potom Sonderkommando prenieslo do miestnosti s piatimi pecami, z Äoho každá mala tri otvory na telá, prehľadali, povyberali vÅ¡etko zlato, čo sa dalo, napr. zuby, alebo protézy, a postupne nahádzali telá do pecí. Vyzbierané zlato sa potom tavilo a putovalo do Nemecka. Niektoré dni vraj natavili až tonu zlata...

Potom sme už len pozreli pomník vedľa tohto Krematória, na konci rampy, na ktorej vystupovali zajatci z vlakov, preÅ¡li sme sa popri tejto rampe naspäť na parkovisko a nasadli na bus, ktorý nás zaviezol späť pred tábor Auschwitz I, kde sme si eÅ¡te pozreli sedemnásÅ¥minútový dokumentárny film o týchto táboroch. Tým skončila naÅ¡a prehliadka táborov Auschwitz.

Následne sme sa vrátili do Krakówa na ubytovňu, kde nám dali čas cca dve hodiny na pobehanie po okolí, prípadne na pozháňanie nejakého jedla, keďže už boli tri hodiny a my sme od raňajok nič nejedli. O pol Å¡iestej nás autobus zaviezol bližšie k centru mesta, kde sme mali objednanú večeru, po ktorej sme si dali večernú prehliadku bývalej Židovskej Å¡tvrti. Behali sme od synagógy ku synagóge, najkrajÅ¡ie bolo námestie, na ktorom ich bolo asi päť. (-: Väčšina z nich už je vÅ¡ak znesvätená, za vojny ich totiž Nemci poÅ¡kvrnili krvou, teda už nikdy nebudú môcÅ¥ plniÅ¥ účel synagógy.

Po tejto prehliadke sme skončili opäť na ubytovni a do ôsmej sme mali čas si oddýchnuÅ¥ a prípadne sa aj vyspaÅ¥. (-: Vtedy začali raňajky, na ktoré sme mali pol hodiny a potom sme naložili vÅ¡etku batožinu na autobus, ktorý nás zaviezol do úplného centra Krakówa, kde sme si spravili najprv takú kratÅ¡iu prehliadku, po čom sme dostali niekoľko hodín na rozchod. Väčšina osadenstva iÅ¡la do Veľkej Galérie, čo je niečo ako Krakówský Polus, prípadne Aupark. Dlhé to je vraj kilometer, má to prízemie, podzemie a poschodie a... No jednoducho je to hovadsky veľké. (-: Ja som si dal najprv taký menší quest -- nájsÅ¥ krówky. (-: Pochodil som takmer celé centrum krížom-krážom, až kým som nedoÅ¡iel na kraj, kde mi jedna teta poradila, že mám ísÅ¥ tuto za roh, na trh, že tam určite nájdem. (-: Tak som zaÅ¡iel tuto za roh, na trh, kde som kúpil takmer dve kilá krówiek. (-: No a potom som aj ja Å¡iel do Galérie, kde som úplne náhodu stretol jednu skupinku spolužiakov po prejdení asi desiatich metrov. (-:

Rozchod skončil a eÅ¡te sme si spravil prehliadku kostola na námestí, z ktorej si už teraz tak veľa pamätám, odtiaľ sme sa straÅ¡nými kľučkami po úzkych uličkách v starom meste (rozumej: raz sme odbočili doľava (-: ) presunuli ku Collegium Maius, najstarÅ¡ej budove Jagellovskej univerzity, kde sme si vypočuli Gaudeámus v podaní „kukučkových“ hodín. Následne sme sa preÅ¡li k návrÅ¡iu Wawel, kde je Bazilika svätého Stanislava a Václava. Tú sme si poprezerali, z čoho si opäť pamätám veľa (-: a vystúpili sme do zvonice, odkiaľ bol pekný výhľad na mesto. VÅ¡etci sme už boli maximálne zdochnutí a bolo asi pol Å¡tvrtej, čo bolo o hodinu a pol viac, ako čas pôvodného plánovaného odchodu z Krakówa, ktorý eÅ¡te na posednú chvíľu presunuli na tretiu, keď bolo jasné, že o druhej sa to nestíha. AvÅ¡ak o tej pol Å¡tvrtej bol jedinou vecou, po ktorej sme túžili, autobus, lenže eÅ¡te sme si pozreli nádvorie Wawelského zámku, odkiaľ sme sa presunuli von, že si eÅ¡te pozrieme, ako Krakówska socha draka chrlí oheň. DosÅ¥ nevydarené vyobrazenie, len tak mimochodom. Ja som mal dojem, že sa to podobá skôr na veľký, kyslými dažďami ohlodaný kus kameňa, než na draka, ale to asi nikoho netrápi. (-:

Každopádne, „drak“ nakoniec vychrlil oheň; keby bol živý, mal by papuľu na popol, len tak mimochodom, pri tom, ako silný vietor fúkal opačným smerom, ako je socha otočená (-: no a my sme konečne mohli nastúpiÅ¥ do autobusu. To už boli Å¡tyri hodiny. EÅ¡te kým sme naozaj vyÅ¡tartovali, to bola ďalÅ¡ia polhodina a vtedy už aj tí najväčší optimisti predpokladali, že do Bratislavy prídeme až niekedy po polnoci. (-: Å ofér nás vÅ¡ak prekvapil, celkom na to dupol a pred Å¡kolou sme vystupovali už o triÅ¡tvrte na jedenásÅ¥. Cesta ubehla celkom rýchlo, lebo sme tam mali pustený stále nejaký film a už tradičný, náš obľúbený autobusovo-cestovný film, DÄ›dictví, sme dopozerali akurát dve križovatky pred Å¡kolou. (-:

Takže aby som to zhrnul, výlet sa podaril, som spokojný, fyzicky nás zničili teda poriadne a momentálne sa asi celá trieda lieči od nejakej choroby, čo sa tam celkom rozmohla. (-:

A eÅ¡te jedna vec, ak má niekto záujem pozrieÅ¥ si niečo viac o OÅ›wiÄ™cime a iných bývalých koncentračných táboroch, tuto je niečo o Birkenau aj s fotkami a nájdete tam aj čo-to o ostatných táboroch. (-: