Kategória: Hehy od veci

Tento článok som napísal už v nedeľu večer, ale v danom momente som moc nemal ako ho sem pridaÅ¥, a odvtedy som sa k tomu nedokopal, až teraz, ale anyway, tu je. (Spomínam len kvôli časovým údajom, ktoré sú v dôsledku tejto skutočnosti o niekoľko dní posunuté...)

Ako som tak dnes sedel v autobuse z Trenčína do Bratislavy, na chvíľu som sa zamyslel aj nad tým, že som už straÅ¡ne dlhú dobu nič nenapísal sem, na blog. Aj som vyskúmal, prečo. Keď sa tak nad tým zamyslím, ten blog vznikol asi hlavne preto, aby som sa mal kde realizovaÅ¥ bez toho, aby som otravoval ostatných svojimi žvástami v priamej komunikácii, s tým, že to zavesím takto verejne na web a prečítajú si to tí, ktorých to zaujíma... Princíp je to pekný a aj celkom dlho vydržal fungovaÅ¥, ale potom už pre takúto verejnú písomnú sebarealizáciu nebola potreba. Od istého momentu totiž väčšinu existenčných problémov rieÅ¡im osobnejším spôsobom vo viac či menej pravidelnej, avÅ¡ak celkom rozsiahlej e-mailovej koreÅ¡pondencii, za ktorú som nesmierne vďačný Jenx, pretože na väčšinu problémov je účinnejší dialóg, resp. nejaká odozva, než takéto suché verejné vycapenie... Isteže, aj tu sú nejaké komentáre, ale keďže to celé ide verejnou cestou, je tým výrazne osekané, čo je eÅ¡te možné do článku alebo komentára napísaÅ¥, a Äo už nie... Má to teda aj svoje výhody, aj nevýhody. Ale to eÅ¡te neznamená, že som sa na blog úplne vykašľal... Len sa musím naučiÅ¥ rozumne filtrovaÅ¥, čo kam a komu napísaÅ¥. (-:

Ale nie o tom som chcel... Ale kde začaÅ¥... No, spomenul som, že som dnes sedel v autobuse z Trenčína do Bratislavy... Nuž, to bolo preto, že pred týždňom v nedeľu som Å¡iel do DaniÅ¡oviec na CPSPC -- Czech-Polish-Slovak Preparation Camp -- ÄŒesko-poľsko-slovenské prípravné sústredko pred CEOI a IOI. Ale asi začnem eÅ¡te o kúsok skôr... O hodný kúsok skôr...

Ani som sem nepísal, ale vo Å¡tvrtok 19. 6. som mal ústne maturitné skúšky z francúzÅ¡tiny a slovenčiny. FrancúzÅ¡tinu som mal hneď ráno od ôsmej prípravu, po pol deviatej som začal odpovedaÅ¥. Vytiahol som si otázku číslo trinásÅ¥... Pascal Lainé -- La Dentellière. No sfiÅ¡mom, vravel som si. V tom momente som si ani nevedel spomenúť na tretiu axe de lecture... Ale niečo som predsa len zbúchal, pripravil som si veľmi chabú kostru analýzy a po polhodinke som začal rozprávaÅ¥. Úvod bola čistá bieda, v podstate som len zopakoval, čo bolo napísané nad samotným úryvkom v paratexte. Axy som nejak obkecal, dokonca mi to vyÅ¡lo na tých deväť minút, a nakoniec som eÅ¡te v závere porovnal s La Princesse des Clèves. TroÅ¡ku ma síce rozhodilo, keď mi do monológu skočila jedna skúšajúca a doplnila nejaký výraz, ktorý jej tam pripadal vhodný, napriek tomu, že monológ mal ostaÅ¥ čisto na nás a absolútne neruÅ¡ený zo strany komisie, ale nič vážne sa nestalo; tak či tak to bolo už k záveru monológu.

Potom nasledovala otázka k celku, konkrétne vývoj témy. No a tu nastal problém, že som nevedel, či som správne pochopil, že to je vývoj, alebo vývin, keďže otázka znela „L'évolution du thème“, čo mohlo znamenaÅ¥ aj jedno, aj druhé, čiže buď v rámci každého textu, alebo ako sa tá téma vyvíjala po obdobiach, pričom bolo treba popísaÅ¥ rozdiely medzi textami, ideálne v takom poradí, v akom boli napísané. Ja som si teda zvolil ten vývoj, čiže porovnaÅ¥ navzájom texty, a mal som Å¡Å¥astie, lebo nakoniec sa ukázalo, že som to pochopil správne. No, aj k tomuto som teda porozprával tých desaÅ¥ minút, ale znova ma troÅ¡ku zmiatla komisia, keď sa ma na konci začali pýtaÅ¥ aj na veci vôbec nesúvisiace s textami, z Äoho som v tom momente vyvodil, že som asi kecal tak od veci, že chceli, aby som povedal aspoň niečo. (-: Ale aj táto obava sa nakoniec ukázala ako mylná, naÅ¡Å¥astie.

Po odpovedi z francúzÅ¡tiny som si iÅ¡iel eÅ¡te tlačiÅ¥ do hlavy slovenčinu, ktorú som mal až poobede, konkrétne ako prvý, prípravu som začínal o 13:00 a odpoveď o dvadsaÅ¥ minút neskôr. Otázku som mal číslo dvadsaÅ¥sedem: hrdina a antihrdina, texty boli zo Å vejka a z Jánošíka od Lasicu a Satinského, z gramatiky som mal otázku rétoricný Å¡týl... Tak som teda začal rozprávaÅ¥ o hrdinoch a antihrdinoch, avÅ¡ak netrafil som tak úplne to, čo odo mňa chela počuÅ¥ komisia, a tak sa ma začali pýtaÅ¥, lenže ich otázky ma skôr viac zmiatli, než priviedli ku správnej odpovedi. Nakoniec som síce vÅ¡etko podstatné povedal sám, ale stálo ich to veľa páčenia. Keď som začal rozprávaÅ¥ o Å vejkovi, začali sa ma straÅ¡ne pýtaÅ¥ na postavu Å vejka, jeho vlastnosti, čo on... ÄŒo on... No, čo ten Å vejk... Neviem, ako sa to dá vyložiÅ¥ inak, ako že chcú počuÅ¥ niečo konkrétne o tejto postave. Ale oni chceli počuÅ¥, že HaÅ¡ek zosmiešňoval prvú svetovú vojnu. Krásne navedenie, len čo je pravda... ÄŒo narobím. Pri Jánošíkovi to už Å¡lo ľahÅ¡ie, lebo chceli počuÅ¥ prakticky to isté a ja som to skúsil presne pre takýto prípad relatívne skoro. No a rétorický Å¡týl... Niečo som povedal, čo som vedel, a potom zo mňa vytiahli aj základné delenie rečníckych prejavov na tri skupiny. Nakoniec som eÅ¡te porozprával o tom, čo by mal rečník robiÅ¥, aby si udržal pozornosÅ¥ publika, na čo sa ma jedna skúšajúca spýtala, či som tak rozprával počas svojej odpovede... Myslím, že pri tom, ako ma tam podusili, je celkom jasné, ako znela moja odpoveď na túto otázku. Na to mi povedala, že teda uvidia, čo s tým, a poslali ma domov.

Večer som sa dozvedel známky, celkom zodpovedali odhadom. Z francúzÅ¡tiny dvojka, čo ma síce mierne milo prekvapilo, lebo vtedy som si myslel, že to bolo tak na trojku, ale keď som svoju odpoveď následne porovnal s tou zo slovenčiny, uznal som, že tá francúzÅ¡tina bola tak o stupeň lepÅ¡ia. A tak sa i stalo, zo slovenčiny som dostal troječku, ktorú som očakával už od asi prvej polovice odpovede. Síce ma to troÅ¡ku sklamalo, lebo som dúfal, že sa opäť jedná len o jeden z mojich klasických odhadov, ktoré podceňujú moje schopnosti, ale sa ukázalo, že tentoraz som to odhadol dosÅ¥ presne.

Následne sa v sobotu konal NightWatch LARP. TeÅ¡il som sa a bol som zvedavý, ako to dopadne... No, nakoniec dopadlo ako dopadlo -- spočiatku boli veľmi silné momenty čistého roleplayu, ale ku koncu už to bolo len bezduché presúvanie sa z miesta na miesto, nevedno kam, nevedno prečo... Ale celkovo bolo fajn, myslím, že tie silné momenty to celkom pekne vyvážili. (-: A potom celonočné posedenie v klubovni ST-čka so shishou... Prosto parádička.

V nedeľu ráno som chcel ísÅ¥ do Nitry na stretko, ktoré tam Vio organizovala, ale keďže hlavná osoba, kvôli ktorej sa to celé organizovalo, sa zobudila príliÅ¡ neskoro, okolo dvanástej, a aj to v Bratislave u Erua, už moc nemalo pre mňa zmysel sa trepaÅ¥ aj do Nitry, keďže by som sa tam mohol zdržaÅ¥ najviac tak hodinku - hodinku a pol. Tak som teda chytil najbližší rýchlik z Bratislavy do SpiÅ¡skej novej Vsi a tam som si eÅ¡te počkal na bus do DaniÅ¡oviec, kde bolo už spomínané CPSPC.

Samotné CPSPC... No hrôza. Myslel som si, že mám na viac. No... Koľko som mal na konci bodov? Niečo okolo 140 z 1200... Skrátka bieda. Skončil som na Å¡trnástom mieste zo Å¡estnástich. Ale asi to má niečo do činenia s tým, ako Alla napísala, že som mierne prepracovaný... Keď sa tak nad tým zamyslím, dôvôdy by sa možno aj naÅ¡li... Tá maturita, môj kozmickou rýchlosÅ¥ou sa zhorÅ¡ujúci zrak, problémy, ktoré sa vyskytli v rodine pred troma týždňami, smrÅ¥ PeÅ¥a Zámečníka... A eÅ¡te zopár „drobností“, ktoré to celé veru nezlepÅ¡ujú... No a do tohto vÅ¡etkého si dajme eÅ¡te týždeň programovania, každý deň päť hodín... No skrátka... Fasa. Vo Å¡tvrtok som už bol taký vyfľusnutý, že počas kódenia som mal deriózny problém udržaÅ¥ sa v bdelom stave. Mali sme síce deň predtým výlet do hôr, ale vyspal som sa po ňom celkom solídne. No vo Å¡tvrtok poobede som si dal poriadneho Å¡lofíka, takých päť-Å¡esÅ¥ hodín navyÅ¡e, a bolo o niečo lepÅ¡ie, ale stále nie dostatočne... K lepším výsledkom mi to nakoniec tak či tak nepomohlo...

EÅ¡te sa vrátim k tej smrti, keď už som ju spomenul... Ja neviem, nejak som ju donedávna nevnímal tak... Bezprostredne? Tak... Realisticky? Skrátka... Áno, sú jej plné filmy, televízne noviny, počítačové hry a podobne... Ale... To je stále také... Iné. V podstate som si aj uvedomoval, ako málo stačí, ale aj napriek tomu mi to nepripadalo ako také bezprostredné riziko... A ono fakt. To málo je naozaj tak málo, nie je to len zdanie. Naozaj si môže prísÅ¥ aj po niekoho, kto na to vôbec nevyzerá, po niekoho mladého, zdravého... A Å¾ivot, ten sa nad tým ani na chvíľu nepozastaví; beží ďalej, akoby sa nič nestalo...

V poslednej dobe si občas pripadám tak trochu ako hrdina románu Cudzinec (Étranger), ktorý napísal francúzsky existencialista Albert Camus. (Francúzi sa síce učia, že Camus sa od existencializmu v istom momente pred napísaním Cudzinca začal diÅ¡tancovaÅ¥, a Å¾e vytvoril vlastnú filozofiu absurdity, avÅ¡ak v Å¾iadnom z materiálov, ktoré som používal pri opakovaní literatúry na maturitu, som nič o tomto nenaÅ¡iel, takže Å¥ažko povedaÅ¥... Tak či tak bol pravdepodobne jediným významným predstaviteľom tejto filozofie. (-: ) Už koncom minulého kalendárneho roka, keď som tento román čital, kedy som prechádzal krízou troÅ¡ku iného charakteru, som sa v niektorých ohľadoch v Meursaultovi celkom naÅ¡iel... A teraz si len všímam ďalÅ¡ie detaily... No opisovaÅ¥ celú postavu by asi bolo zbytočné, koho to zaujíma, môže si román prečítaÅ¥ a potom môžme hodiÅ¥ reč. (Nie je dlhý, v origináli sa dá stihnúť za dve-tri hodinky...)

Nuž a teraz mám týždeň na poriadne oddýchnutie si, než pôjdem na CEOI. To som teda zvedavý, ako sa mi tam zadarí... Snáď lepÅ¡ie, než na CPSPC... Ale to sa uvidí až tam...