Takže asi by sa patrilo troÅ¡ku zosumarizovaÅ¥ prázdniny... Veru, nebolo toho málo. Posledný seriózny článok som zakončil tým, že pôjdem na CEOI. Veru, aj som dam bol. A musím uznaÅ¥, že výlet do Drážďan to bol pekný. (-; Aj sme sa tam vybláznili, pobehali po meste, pohrali sa s výťahom... Skrátka bolo krásne. (-: Ale čo sa týka tej oficiálnej stránky, teda toho, kvôli čomu sme tam priÅ¡li... Tak to bolo úplné zúfalstvo. Dokopy som zo 600 bodov nahrabal až krásnych 50, čím som sa umiestnil na druhom mieste -- od konca. d-: Nuž ale týždeň teda stál za to a neľutujem, že som tam bol. (-:

Tak som teda v sobotu priÅ¡iel domov, len aby som mohol hneď v nedeľu znova odísÅ¥, tentokrát do Zürichu na SOIPC -- Swiss Olympiad in Informatics Preparation Camp. Tam sme opäť pobudli týždeň, pokódili si, ponavÅ¡tevovali rôzne inÅ¡titúcie, ako IBM, HP, alebo Google... Mimochodom, pri tom Googli sa nemôžem nezastaviÅ¥... Teda, to je úplný raj pre geeka. (-: Jedla koľko chcete, kedy chcete, kopec rôznych relaxačných aktivít, od stolného futbalu a biliardu, cez pokojné tiché miestnosti na Å¡týl džungle, až po DDR (Dance Dance Revolution) a GuitarHero, a Äo bol úplný highlight, požiarnicke tyče medzi piatym a Å¡iestym poschodím, rovnako ako medzi druhým a  tretím, čo bolo tromfnuté už jedine Å¡mykľavkou z prvého poschodia na prízemie, rovno do jedálne. (-:

Takže po SOIPC sme Å¡Å¥astne prileteli naspäť na Slovensko, domov, kde som na týždeň zakapril, len aby som potom mohol ísÅ¥ na chatu s kopou IB-kov, jednou plain GJHáčkou, Žanetou, a Emi. (-: Chata bola, ako inak, super, i keď bolo zopár momentov, kedy som si tam pripadal ako cudzí, ale to už je skrátka tým, ako som zvyknutý niektoré veci braÅ¥...

Po chate opäť domov na týdeň a pol, kedy som si mal uÅ¡iÅ¥ kostým na Kannine slzy. Lenže... Týždeň a pol...? Áále čo, to je času, začal som migrovaÅ¥ z Linuxu na FreeBSD. (-: A tak to nakoniec dopadlo tak, že kostým na KS som začal Å¡iÅ¥ so straÅ¡nými nervami až celé dva dni pred odchodom... (-: Ale nakoniec sa uÅ¡iÅ¥ podarilo, a dokonca to vraj vyzerá aj celkom k svetu. (Len Å¡koda, že na nohaviciach sa mi vkuse trhá niÅ¥...)

Jo, aby som nezabudol, eÅ¡te boli druhého augusta Gangy PreÅ¡porku, kde sme ako lamy Å¡li za Pressburg Rajders... Parádne bolo, postrieľali sme sa vodnými piÅ¡toľkami viac než dosÅ¥, aj nás policajti niekoľkokrát buzerovali, a nakoniec sme to totálne prehrali. (-: Ale parádička.

Vo Å¡tvrtok siedmeho augusta sme teda nasadli na vlak ja, Elfinka, Alla, MoÅ¡e a Lízo a vystúpili sme v Považskej Bystrici, kde nás mal na stanici čakaÅ¥ Ondro... Lenže akosi nečakal. Telefón ani jeden nemal zapnutý. A Äo teraz? EÅ¡te že som si kupoval to PDA a Å¾e som naň nainÅ¡taloval IM klienta. (-: Takže som pohľadal na slade Ondrove ICQ číslo a z PDAčka ho naháňal, že čo sa deje. Ondro nám dal číslo na Mirca, my sme sa zatiaľ odtrepali do Dolného MoÅ¡tenca a do krčmy za nami priÅ¡iel Mirec. Lenže ten akosi nevedel o ničom, čo malo byÅ¥ z materiálu na KS zabezpečené... I tak sa stalo, že keď sme priÅ¡li do MoÅ¡tenca vo Å¡tvrtok okolo desiatej, s tým, že do večera postavíme podsady, aby sa mohlo v piatok okolo obeda začaÅ¥ seriózne a drsne hraÅ¥, stavaÅ¥ sme začali až v piatok okolo obeda, lebo eÅ¡te sa traktoru vybila baterka a bolo treba čakaÅ¥, kým sa nabije.

No nakoniec sme podvečer hraÅ¥ aj začali, pričom prvou hernou panikou bolo dostavaÅ¥ podsady a poskrývaÅ¥ vÅ¡etky veci, čo boli vonku, lebo krátko po tom, ako sa vyhlásil začiatok hry, začalo nehorázne liaÅ¥. No a ja som hneď obetavo bežal zatĺkaÅ¥ klince do podsady, v ktorej boli vÅ¡etky zásoby a neherné veci, nech aspoň tie nezmoknú, takže som si ani nevÅ¡imol, že ktorýsi inteligent pri robení poriadku v jednom prístreÅ¡ku vyhodil na dážď moju deku, ktorá zatiaľ stihla komplet do nitky premoknúť, kým som si ju vÅ¡imol. Takže... Krása. Vonku leje jak z krhly a ja sa nemám v noci pod čím vyspaÅ¥.

No dali sme si v jednej podsade, ktorá bola určená ako kurín pre sliepky, ktorá sa vÅ¡ak vďaka zlyhaniu zabezpečenia materiálu nepodarilo zohnaÅ¥, také menÅ¡ie posedenie... Podarilo sa nám tam naraz narvaÅ¥ trinástim! (-: Celkom úspech na maličkú búdku s pôdorysom 2x2 metre. (-; A to sme tam mali eÅ¡te kopec voľného miesta! (-: (Len sa obávam, že keby sa tam narvalo eÅ¡te zopár ľudí, niektorým by sme mohli končatiny po skončení posedenia rovno amputovaÅ¥... (-: )

Nakoniec som si sockol plášť od Ally a malú deku od Lothmíril, za čo som im nesmierne vďačný, teda som v noci neumrzol... Ale dosÅ¥ dlho sa mi eÅ¡te nechcelo spaÅ¥, tak sme si spravili menší challenge -- Duli sa pokúšal už asi hodinu založiÅ¥ oheň z mokrého dreva v tom daždi, na čo som mu požičal plášť, nech ním spraví prístreÅ¡ok nad ohniskom. Lenže oheň nie a nie rozhorieÅ¥ sa. A Å¾ivica, ktorú som eÅ¡te počas dňa nazbieral, bola už vÅ¡etka minutá... Tak som sa veci chopil ja, poprikladal eÅ¡te hromádku premočeného dreva a začal dúchaÅ¥ do tých pár žeravých uhlíkov, ktorým do tohto stavu napomohla živica. (-: No a nakoniec sa podarilo -- výsledkom boli asi metrové plamene šľahajúce v noci uprostred dažďa. (-:

Na druhý deň stále prÅ¡alo, ale oheň z noci prežil -- držali sa stráže aj napriek tomu, že sa asi nikomu nechcelo. Tak sme si povarili nejakú kukuricu, priÅ¡lo zopár zvieratiek („Aha, koza!“ „To nie je koza, to je cap...“ „Tak ho podojme!“), zopár iných lesných tvorov („Ááj fóók gúúúúúúd. Bat mama kááámz. Uen mama káámz, šíí fóóók béééééd...“), dvoch capov sme dokonca zarezali a následne aj uvarili (zdravím Lysetheu a vyjadrujem jej eÅ¡te raz vďaku za to, že to mäso nakoniec sama dovarila...), ale prÅ¡aÅ¥ neprestávalo... A tak to nakoniec dopadlo tak, že keď už morálka bola hlboko v zápore, každá druhá veta neherná a väčšina zvieratkovského tábora Å¡la domov kvôli premočeným vÅ¡etkým veciam, orgovia sa rozhodli hru ukončiÅ¥. Už o päť minút neskôr svietilo slniečko...

No a po KS domov, opäť na týždeň, troÅ¡ku sa zotaviÅ¥, prepraÅ¥ a pod., aby sme sa mohli o týždeň vrátiÅ¥ na tú istú lokáciu, kde sa tentoraz odohrával Tordhan. Teda tá cesta naozaj stála za to. Asi vo Å¡tvrtok sa nám ozval Skalar, že zháňa niekoho do auta, že majú s Teivosom tri miesta voľné. Tak sme sa s Elfinkou prihláslil my, že reku vezmeme väčšinu lamáckych vecí, bude to pohodlnejÅ¡ie. Pôvodný plán bol, že v nedeľu v doobedňajších hodinách zájde Teivos po DeeDeeho vozík, ktorý už bude naložený, zavesí ho na Oktávku, príde na autobusovú stanicu, tam sa naložíme ja a Elfinka a frčíme po Skalara, ktorý býva až kus ďalej cestou. Lenže DeeDee mal problémy s vozíkom, zrazu vozíka niet, tak zháňal nejaký náhradný. Aj zohnal... Ale teda Teivos stále odkladal čas nášho naloženia, nakoniec sme boli dohodnutí na Å¡iestu hodinu poobede na autobusovej stanici.

Medzičasom sme eÅ¡te doma panikárili, že v Chráme FiÅ¡movom nebudeme maÅ¥ v Äom variÅ¥, lebo pred rokom sme varili v DeeDeeho kotlíku, ktorý vÅ¡ak tento rok bol u hraničiarov... Nakoniec som v sobotu úplne náhodou kúpil desaÅ¥litrový kotlík v jednom zaÅ¡itom Å¡amorínskom obchode s kuchynskými potrebami, keď som tam chcel kúpiÅ¥ aspoň eÅ¡us, že lepÅ¡ie, ako nič. BTW, to boli posledný eÅ¡us a posledný kotlík, čo tam mali. (-:

Na autobusoven stanici sme teda boli o Å¡iestej. O Å¡tvrÅ¥hodinu neskôr volal DeeDee, že práve sa im podarilo zavesiÅ¥ vozík na Oktávku v DobrohoÅ¡ti. Prázdny. Takže o polhoďku sú na stanici a pôjdeme nakladaÅ¥ veci do vozíka... No fasa... My zme zatiaľ zvažovali, či sa na celý odvoz nevydlabnúť a Äi nepôjdeme o deň neskôr vlakom. Nakoniec sme vÅ¡ak ostali pri aute. Do ôsmej sme nakladali veci a o Å¡tvrÅ¥ na deväť sme konečne celí Å¡Å¥astní opustili Bratislavu...

Po diaľnici takto v noci usýpalo, najmä s vozíkom s rýchlostným maximom 80 km/h, preÅ¥aženým celkom sluÅ¡ne, zaveseným na Oktávke, ktorá tiež mala o nejaké to kilo nákladu viac, než by mala maÅ¥, keď si to Teivos Å¡inul stotridsiatkou. (-: („Pozri! Mám plyn na podlahe a aha -- ono to z tej stopäťdesiatky aj tak spomaľuje!“)

Do Dolného MoÅ¡tenca sme dorazili okolo jedenástej. A teraz čo? Hodulíkovci majú zavretú bránku a už je pokročilá noc. Budeme ich musieÅ¥ zobudiÅ¥... Lenže nebolo toho, kto by sa tejto povinnosti ujal... Keď tu zrazu... To sa mi iba zdalo, alebo som počul zvuky z nejakého japonského anime...? No paráda, takže oni si tam pozerajú anime, zatiaľ čo my sa tam ondime, snažíme sa prezvoniÅ¥ iba Mircov mobil, aby sme nepobudili celý dom zvonením pevnej linky...

Takže nakoniec sme odparkovali auto na dvore a odobrali sa so zopár vecami na lokačku ku Netisarenu. Na miesto sme dorazili presne za päť polnoc. (-: Takže quest splnený, podarilo sa nám dôjsÅ¥ na miesto eÅ¡te v nedeľu! (-: RadosÅ¥ preveliká a hajde spaÅ¥.

V pondelok sme začali stavaÅ¥ chrám, keď doÅ¡li ďalÅ¡ie Lamy, a podarilo sa nám ho postaviÅ¥ takmer celý v podstate za tri-Å¡tyri hodinky práce, čo bolo neporovnateľné s minulým rokom, kedy sme ho stavali dva dni, a aj to bol o dosÅ¥ biednejÅ¡ie postavený. (-:

Výlet do Tesca v utorok bol dosÅ¥ zúfalý -- pieklo jak v pekle a my sme sa trepali autobusmi z Dolného MoÅ¡tenca ku Tescu... V autobuse odpadol MoÅ¡e, ja som od toho nemal ďaleko počas behania po Tescu... V princípe jediné, čo ma zachránilo, bol vozík, o ktorý som sa mohol opieraÅ¥. (-: Nakoniec sme donakupovali a taxíkom sa odviezli až na koniec asfaltky v Dolnom MoÅ¡tenci, odkiaľ sme chceli zavolaÅ¥ Lamám na lúke, nech nám prídu pomôcÅ¥ odniesÅ¥ nákup hore, lenže tudle, nemali tam hore signál, takže sme to vliekli hore dvaja kripli a dve dievčatá... (-: (-: A to sa nám uprostred cesty rozsypala cibuľa, bo sa roztrhla taÅ¡ka...

Samotná hra... Júúj, no parádička proste. Kým FiÅ¡movci pred rokom boli len drzou bandou ignorantov, ktorí kazili vzduch a nedali nikomu spaÅ¥, teraz sme sa stali váženou cirkvou so svojím postavením vo svete. (-: Ale samotnú hru príliÅ¡ opisovaÅ¥ nejdem, lebo by to bolo príliÅ¡ nadlho a aj tak nesúvislé, keďže nie vÅ¡etko môžem vybľabotaÅ¥...

Každopádne, Tordhan v nedeľu 24. augusta skončil a my sme sa v pondelok pobrali domov (pričom sme nestihli vlak, ktorým sme chceli ísÅ¥, a tak sme iÅ¡li až neskoro večer a v Bratislave sme boli až okolo desiatej...). Takže odvtedy už len kaprík a oddych doma až do konca prázdnin. A kopec kompilácie portov a samotného systému FreeBSD s dlhými dňami strávenými čítaním dokumentácie. (-:

No a teraz pred vyÅ¡e týždňom nás začali otravovaÅ¥ s takou zbytočnosÅ¥ou, akou je Å¡kolský rok... Vraj každý deň chodiÅ¥ do Å¡koly... Heh, a nejaké domáce úlohy... Ale prosím vás... Aspoň že mám semináre z programovania a informatiky, na ktorých si môžem rieÅ¡iÅ¥ KSP a OI. (Teda, to môžem aj na NOSke, kde berieme filozofiu, a iných podobných zbytočných predmetoch, ale na týchto seminároch to môžem viac-menej aj oficiálne. (-: Jo, a aspoň že už nemáme také zbytočnosti, ako dejepis, alebo geografiu... (-: )

No a na potvrdenie toho, že je už naozaj to niečo, čo nazývajú Å¡kolským rokom, a toho, že som skutočne na Metodovej na bilingválnej sekcii, začíname hneď dvomi písomkami rovno sfleku zajtra, pričom jedna z nich je na dve hodiny. (-; No mňam...

Takže aby som sa nenudil, asi by teraz nebolo od veci nájsÅ¥ si nejakú robotu, spraviÅ¥ si autoÅ¡kolu a začaÅ¥ znova chodiÅ¥ na tréningy... (-: Aby sa nedajfiÅ¡mo nestalo, že by som sa nudil... (-;

Mimochodom, upozorňujem, že som toto celé po sebe ani raz neprečítal, takže, ako vždy, bugreporty sú vítané. (-;