Kategória: Nech žije spoločnosť…

Tento rok som sa ubytoval po prvýkrát na Å turáku. Umiestnenie je veľmi výhodné, kúsok od matfyzu, hneď za cintorínom, čo je efektívne napríklad aj pre takého Kubáčka. Nuž a ako som sa tak v nedeľu vracal z LarpFestu, ani som nevedel, či mám byÅ¥ prekvapený, smiaÅ¥ sa, plakaÅ¥, alebo koho.

Podvečer sme Å¡li do Lamačského Tesca nakúpiÅ¥ na najbližší týždeň-dva. Autobus, ktorým by sme sa zviezli ku Zoo, sme zmeÅ¡kali o nejaké dve minúty, tak sme si povedali, že je pekne, veď sa prejdeme. To vÅ¡ak znamenalo predraÅ¥ sa neobvykle hustým davom pred cintorínom.

V tom momente mi docvaklo, čo sa deje. Kvetinárov plný chodník pozdĺž celého cintorína, aj keď za normálnych okolností tam bývajú tak dvaja, kopa dôchodcov a rodín s deÅ¥mi – ahá, DuÅ¡ičky sú už o týždeň. To vysvetľuje aj tú tridsaÅ¥deviatku plnú dôchodcov, keď som iÅ¡iel doobeda zo stanice.

ÄŒo som vÅ¡ak naozaj nečakal, bol stánok s pukancami, kde práve predavačka presviedčala prísnu mamičku, že jej dieÅ¥a chce sladké pukance, tak dostane sladké. To už tam naozaj chýba už iba cukrová vata, kolotoč, húseknová dráha po celom cintoríne, cigánska pečienka, koncert Tublatanky a ak to chceme dotiahnuÅ¥ do extrému, tak guláš a pivo zadarmo v plastových pohároch a miskách s logom Smeru.

A teraz nech mi niekto vyčíta, že som nihilista. d-: Ja si radÅ¡ej idem zaspievaÅ¥ Píseň neznámého vojína…